Návrat vzoriek sledujú vedci z celého sveta v nádeji, že tieto vzorky pomôžu odpovedať na otázky ohľadom pôvodu slnečnej sústavy, alebo - ako poznamenala agentúra AFP - pomôžu lepšie pochopiť, ako vznikol Mesiac ako prirodzená družica Zeme.
Pristávací modul misie Čchang-e 6 dosadol podľa plánu v nedeľu v oblasti South Pole-Aitken. K spiatočnému letu sonda odštartovala o 01:38 SELČ.
Prvá vlajka
Po úspešnom zbere vzoriek kameňov a pôdy v predchádzajúcich dvoch dňoch bola na pristávacom module rozvinutá čínska štátna vlajka, ktorá sa tak stala prvou štátnou vlajkou na odvrátenej strane Mesiaca, napísal portál China Daily.
Projekt „prináša mnohé technické inovácie, veľké riziko a vysokú obtiažnosť“, uviedla už skôr čínska vesmírna agentúra, ktorá z kozmodrómu Wen-čchang na juhočínskom ostrove Chaj-nan vyslala svoju sondu 3. mája za pomoci rakety Dlhý pochod 5.
O takmer mesiac neskôr zariadenie pristálo v oblasti na strane Mesiaca, ktorá je trvalo odvrátená od Zeme. Modul pre návrat na Zem by potom mal pristáť v púšti na severe Číny 25. júna.
Číňania v ňom chcú dopraviť z Mesiaca asi dva kilogramy vzoriek. Nadväzujú tak na misiu Čchang-e 5, ktorá v roku 2020 dopravila na Zem z zdanlivej strany Mesiaca 1,731 kilogramu hornín.
Analýza nových vzoriek by podľa čínskych vedcov mala poskytnúť detailnejšie informácie o histórii Mesiaca, Zeme a slnečnej sústavy. Môže tiež ukázať rozdiel medzi zložením hornín na menej prebádanej odvrátenej strane Mesiaca a známejšej privrátenej strane.
Ľudská posádka
Misie na odvrátenú stranu sú náročnejšie, pretože vyžadujú styčný satelit na zachovanie komunikácie. Spojenie medzi pristávacím modulom Čchang-e 6 a riadiacim strediskom na Zemi zaisťuje satelit Čchüe-čchiao 2, ktorý Čína vyslala na obežnú dráhu okolo Mesiaca v marci.
Prebiehajúca misia je ďalším čínskym krokom v rámci prípravy letu, ktorý by dopravil na Mesiac ľudskú posádku. Tento míľnik, ktorý majú zatiaľ na konte len Spojené štáty, chce Peking dosiahnuť do roku 2030.
Predstaviteľ čínskej vesmírnej agentúry pre pilotované lety Lin Si-čchiang v apríli uviedol, že na tento účel sú už vyvíjané a testované kľúčové súčasti a taktiež už začal výber posádky.
Úspešné pristátie sondy posilňuje postavenie čínskeho vesmírneho programu v globálnom dobývaní Mesiaca. Niekoľko krajín vrátane Spojených štátov dúfa, že budú schopné v najbližšej dekáde využiť tamojšie minerály na podporu dlhodobých misií s astronautmi a lunárnych základní.