StoryEditor

Číňania na Mesiaci. Ide o zapichnutie vlajky, hovorí expert

04.01.2019, 23:01
"Je to krok do nového sveta, kde ľudstvo ešte nebolo," hodnotí štvrtkové pristátie čínskej sondy Čchang-e 4 na odvrátenej strane Mesiaca odborník na kozmonautiku a český zástupca v Európskej vesmírnej agentúre Ondřej Rohlík.

V rozhovore pre server Lidovky.cz expert načrtáva, prečo je stála základňa na Mesiaci stále hudba budúcnosti a aké technické výzvy pred Čínou stáli.

V čom bolo pristátie čínskej sondy technicky ťažké?
Celá misia mala niekoľko aspektov, samotné pristátie na povrchu Mesiaca až tak ťažké nebolo, bolo automatizované. Nelíšia sa teda od pristátia na privrátenej strane - algoritmy riadiace navigáciu, meranie výšky, riadenie toku paliva do trysiek - to všetko je veľmi podobné. Hlavný problém väzí v tom, že na odvrátenej strane strácate kontakt so Zemou, ste v rádiovom tieni. Čokoľvek tam teda sonda nameria alebo zistí, nemožno v podobe dát poslať na zem.

Ako to Číňania vyriešili?
Použili retranslačnú stanicu. To je družica na obežnej dráhe Mesiaca, ktorú vypustili pred niekoľkými rokmi. Skrze tú "odrazili" dáta na Zemi.

Sonda Čchang-e 4 už má na odvrátenej strane zostať. Čo bude ďalej?
Čína má v pláne ešte misiu s návratom vzoriek z Mesiaca. Potom by tam chceli poslať v roku 2030 ľudí. Nazývajú ich taikonauti. Ako kopa ďalších hovorí aj oni o stálej základni na Mesiaci, ale je pravda, že práve Číňania k tomu majú nakročené najviac.

Je to krok dopredu vo výskume kozmu?
Predovšetkým je krok do nového sveta, ktorý ľudstvo ešte nepozná. To je vždy príležitosť získať nové dáta, o ktorých sme nevedeli. Môže to znieť hlúpo, ale aj malá zmena v zložení povrchu, než aké ste čakali, iné teplotné charakteristiky, to všetko núti vedcov zamyslieť sa a prísť s novými hypotézami. Ťažko ale môžem povedať, kam sa poznanie vesmíru alebo Mesiaca týmto krokom uberá, to je na tom práve to krásne. Ľudia niekde nájdu pár stôp a začnú formulovať svoje vlastné otázky. Prečo je tu niečo trochu iné, než sme čakali? Prečo je tu nečakane iná teplota? Čo sa asi muselo stať?

Je nejaká otázka, v ktorej môžu dáta z čínskej sondy priniesť prielom?
Mesiac je zaujímavý z mnohých pohľadov. Napríklad nie je dodnes na sto percent isté, ako vlastne vznikol. Najprijímanejšia teória je, že býval súčasťou Zeme a oddelil sa po zásahu väčšieho kozmického telesa. Z tohto pohľadu znamená štúdium Mesiaca tiež štúdium našej Zeme. Môže nám to napovedať o vzniku samotnej slnečnej sústavy. Odvrátená strana je v týchto ohľadoch, práve pretože sme tam nikdy neboli, extrémne zaujímavá. Do tej doby sme sa tam dostali najbližšie, keď tá retranslačná sonda preletela pred rokmi 100 kilometrov nad povrchom.

V čom sa odvrátená strana líši?
Určite je iná, mení sa napríklad geologické zloženie. Štruktúra kráterov sa líši, magma tam má tiež iné charakteristiky, aspoň podľa pohľadu z obežnej dráhy. Určite sa čakajú nové veci, ale je ešte skoro určiť, aké.

Čo k takej nákladnej misii Čínu motivuje?
V ich prípade to bolo veľa o pomyselnom "zapichovaní vlajky". Dokazujú si tým tiež svoju národnú hrdosť a vyspelosť. Z ich strany je ale naozaj sympatické, s akou systematickosťou postupujú pri plnení cieľov svojho vesmírneho programu, všetko majú naplánované. A vlastne sa im to darí, aj cez malé zádrhele. Ich predchádzajúca sonda na privrátenej strane Mesiaca, takzvaný Nefritový králik, prestal po troch mesiacoch komunikovať kvôli banálnej chybe, ktorá sa dala odskúšať na Zemi. Ale to už sú skutočne maličkosti, podstatné je, že si tie svoje vesmírne "päťročnice" skutočne plní.

Samotná misia ale určite nebola len o zapichnutí pomyselnej vlajky Číny. Musela tiež priniesť nejaký reálny posun.
To každopádne, na samotnej sonde je jedenásť prístrojov, štyri z toho sú zahraničné. Tri z nich sú z Európy - z Holandska, Nemecka a Švédska. Ten štvrtý je zo Saudskej Arábie. Je teda potrebné oceniť, že k misii prizvali tiež zahraničných partnerov. Pritom oni sami majú doma vo vedeckom bádaní isté nepríjemné obmedzenia, hovoríme tomu peer to review, teda proces overovania ďalšími odborníkmi z odboru. Majú to dosť centrálne riadené a ak nie ste z tej správnej inštitúcie, tak si ľudovo povedané neškrtne. Na Západe je vedecký proces oveľa otvorenejší. Napriek tomu je nutné povedať, že výber tých prístrojov na sonde je vybraný tak dobre, že dáta, ktoré z nich prídu, budú pre každého zaujímavé. Z tohto pohľadu sa teda nedá povedať, že by bola sonda na niečom krátená.

Takže to nie je len úspech Číny, ale aj ľudstva.
No asi ako Gagarin ... Skutočne je to hlavne čínsky úspech, sú to Číňania, kto svetu hovorí: "Pozrite, sú tu tiež zahraniční partneri, ktorí by sa tam inak bez nás nepozreli." Čína by bola pochopiteľne veľmi rada, keby na ich stanicu letel na návštevu nejaký Američan, Rus alebo Európan. Je to otázka politiky. Dáva im prestíž navonok i dovnútra krajiny.

Výskum vesmíru je často považovaná za veľa utlmenú oblasť. Môže Čína rozvoj v obore znova naštartovať?
Čína možno nie je úplne to pravé. Avšak zostáva pravdou, že Čína znovu otvára Mesiac, pred nimi tam boli naposledy Rusi a odvtedy tridsaťsedem rokov nič. O Číne teraz hovoria všetci, americké Silicon Valley je teraz toho plné, rieši sa ťažba vody, ktorá by sa vynášala na obežnú dráhu, kde by sa z nej rozpadom na vodík a kyslík robilo palivo pre kozmické lode. Dalo by sa to potom použiť na "tankovanie" pri letoch k Marsu. Je teda vidieť, že má čínska misia dopad, v očiach technických lídrov sa preteky o vesmír povedú cez Mesiac, z ktorého sa budú získavať suroviny.

Spomenuli ste už Mars aj čínske plánovanie. Dostáva sa Čína do čela pretekov o Mars?
To asi nie. Ak nejaké preteky vôbec existujú, je otázka sa pýtať, či sa ho zúčastňujú len agentúry. Zrejme by došlo ku kooperácii NASA a ESA, možno aj japonskej vesmírnej agentúry, pravdepodobne aj Rosmokosmosu. Predbežne má ESA s NASA dohovorenú kooperáciu pri misii, ktorá zaistí návrat vzoriek z Marsu na Zem. K Marsu chce teraz ale lietať kdekto, stačí sa pozrieť na aktivity Elona Muska či Jeffa Bezosa. Tí o tom veľa a dlho hovorí, lenže termíny sa posúvajú neustále ďalej a ďalej. Nedajú sa im ale uprieť niektoré veľké úspechy, napríklad rakiet Falcon spoločnosti SpaceX. Takéto preteky ale nie sú pre štáty príliš zaujímavé, pri napätých rozpočtoch štátov je zložité na také projekty hľadať prostriedky.

Bráni občas politika lepšej spolupráci pri výskume vesmíru?
Povedal by som, že áno. Američania majú napríklad problém spolupracovať s Čínou na čomkoľvek, čo zahŕňa high-tech technológie. Samotné vyslanie prístroje niekam za účelom vedy problém nie je, ten nastáva, až keď ide o elektroniku vnútri. Panuje obava, že by čínska strana zariadenie, ktoré by jej Američania napríklad poslali pre umiestnenie na sondu, rozobrala a skúmala.

Urobili Číňania niečo, čo ESA alebo NASA nevie?
To si nemyslím, technologicky to pre obe agentúry dosiahnuteľné určite je. Nikto z tých dvoch agentúr ale neurobil investíciu do tej retranslačnej stanice, ktorá bola pre misiu nutná. Európa aj Amerika také technológie pochopiteľne majú, znamená to ale výdavky v rádoch stoviek miliónov eur a dolárov len za samotnú družicu, za rovnaké sumy sa vyhotovuje aj raketa.

Čo ďalej? Je teraz prioritou stála základňa na Mesiaci?
Pre žiadny štát to teraz zrejme priorita nie je. Čína to tak možno trochu vníma, ale rozhodne to nedeklarovali ako svoju prioritu. Logistika s tým spojená je totiž úplne extrémna. Už vybudovanie a prevádzka medzinárodnej vesmírnej stanice ISS je najdrahšia vedecká infraštruktúra, čo kedy kto vybudoval. Základňa na Mesiaci by, aspoň dnes, bola logisticky ešte mnohokrát náročnejšia. Problém je doprava, stále nám chýbajú znovu použiteľné rakety, ktoré by zabezpečovali dopravu materiálu na povrch Mesiaca a späť. A to nehovoríme o ľuďoch. Môže sa to ale rýchlo zmeniť. Ak sa podarí zlacniť napríklad päťdesiatkrát cenu rakiet, ako sa to podarilo v procesoch letectva, bude takýto projekt na programe dňa.

01 - Modified: 2019-01-04 10:28:26 - Feat.: 0 - Title: Stopy na "temnej" strane Mesiaca. Pozrite si jazdu čínskeho vozidla 02 - Modified: 2019-01-03 11:04:41 - Feat.: 0 - Title: Historické pristátie, čínska sonda poslala fotografiu z odvrátenej strany Mesiaca
01 - Modified: 2024-11-14 19:42:19 - Feat.: - Title: Do Peru pricestoval čínsky prezident Si, otvorí nový kľúčový prístav. Očakávajú aj Bidena 02 - Modified: 2024-11-14 14:46:14 - Feat.: - Title: Nové závody čínskej a nemeckej automobilky v Maďarsku začnú výrobu v druhej polovici budúceho roka 03 - Modified: 2024-11-13 11:52:52 - Feat.: - Title: Čína predstavila nové daňové stimuly na oživenie sektora nehnuteľností 04 - Modified: 2024-11-13 11:00:00 - Feat.: - Title: Audi „žongluje“ so svojou identitou. Zahodilo štyri kruhy a predstavilo novú značku AUDI 05 - Modified: 2024-11-13 11:19:32 - Feat.: - Title: Tunel Karpaty, cestovný ruch aj priemysel. Vláda určila ministrom vyše 20 úloh na rozvoj spolupráce s Čínou
menuLevel = 2, menuRoute = science/astronomia-a-vesmir, menuAlias = astronomia-a-vesmir, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
15. november 2024 11:46