Čínska sonda Čchang-e 4 dnes úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Stalo sa to prvýkrát v histórii letov do vesmíru. Čínska televízia oznámila, že sonda Čchang-e 4 sa dotkla povrchu Mesiaca o 10:26 tamojšieho času (3:26 SEČ).
Odvrátená strana Mesiaca smeruje od Zeme a je pomerne neprebádaná. Žiadna sonda ani prieskumný modul tam doteraz nepristáli. Táto oblasť na prírodnom satelite Zeme je hornatá, zvlnená a posiata krátermi, na rozdiel od opačnej strany, kde sú aj rovinaté oblasti vhodné pre pristátie.
China's Chang'e-4 probe softlands on Moon's far side pic.twitter.com/Z1R6tbpBMI
— China Xinhua News (@XHNews) 3. januára 2019
Sonda Čchang-e 4 pomenovaná podľa bohyne mesiaca z čínskej mytológie odštartovala z kozmodrómu Si-čchang 7. decembra.
Minerálny aj biologický výskum
Zariadenie bude skúmať štruktúru a minerálne zloženie terénu. Medzi hlavné ciele misie patrí astronomický výskum nízkofrekvenčných signálov zachytiteľných z odvrátenej strany Mesiaca alebo povrchový minerálny výskum oblasti. Sonda pre tieto účely dopravila na Mesiac vozidlo. Analýzu minerálov vykoná priamo na mieste. Na palube sondy sú podľa skorších správ aj semienka rastlín. Číňania chcú zistiť, či je možné pestovať zeleninu v uzavretom prostredí v podmienkach nízkej gravitácie.
Bioexperiment navrhlo 28 čínskych univerzít. Pozostáva z hliníkového valca, ktorý obsahuje vodu, výživné látky a vzduch. Výskumníci budú na diaľku sledovať, či v tomto prostredí na Mesiaci vzídu semienka.
"Budeme udržiavať teplotu v rozmedzí 1 až 30 stupňov Celzia a máme pod dohľadom aj vlhkosť. Pomocou trubice zavádzame do valca prirodzené slnečné svetlo," uviedli autori experimentu pre čínsku štátnu tlačovú agentúru v apríli 2018.
Čína chce byť veľkým hráčom vo vesmírnom programe
Priekopnícke pristátie demonštruje čínske ambície na poli vesmírneho prieskumu. V roku 2013 sa sonda Čchang-e 3 stala prvou, ktorá pristála na Mesiaci od sovietskej Luny 24 v roku 1976.
Takto vyzerá prvá (umelo dosvetlená) fotografia z povrchu odvrátenej strany Mesiaca:
China's #ChangE4 probe has sent back the world's first close-up image of the far side of the #Moon through its relay satellite "Queqiao". https://t.co/1hkkvcyxNi pic.twitter.com/t93ir1uazO
— China Plus News (@ChinaPlusNews) 3. januára 2019
Zatiaľ čo ostatné štáty svoje rozpočty na vesmírne programy skôr škrtajú, Čína má v kozme ambiciózne plány. Chystá sa vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu a ďalej bádať na Mesiaci.
Po pristátí na jeho odvrátenej strane bude možno už budúci rok spustená misia, ktorej cieľom bude dopraviť na Zem mesačné horniny. Podľa súčasných plánov má v roku 2030 na Mesiaci pristáť prvý Číňan.
V porovnaní s americkou vesmírnou agentúrou NASA alebo európskou ESA sú Číňania zvyčajne vo svojich vyjadreniach o chystaných projektoch relatívne struční. O mnohých projektov sa tak verejnosť dozvedá až spätne po ich zavŕšení, úspešnom či neúspešnom.
Čína je veľmi aktívna aj v ďalších oblastiach vesmírneho programu. V roku 2018 Čínska vesmírna agentúra vyslala na obežnú dráhu 38 rakiet. Prvýkrát tak prekonala Spojené štáty, ktoré minulý rok vyslali na orbitu 30 rakiet.
Technicky náročné pristátie na odvrátenej strane Mesiaca tak môže pre Čínu slúžiť ako ďalší symbolický míľnik. "Táto vesmírna misia ukazuje, že Čína už v oblasti vesmírnych letov dosiahla svetovej úrovne," uviedol Zhu Menghua z Macau University of Science and Technology, ktorý na čínskom programe spolupracuje. "My Číňania sme dokázali niečo, čo sa Američania ani neodvážili skúsiť."