Srdce je sval, hoci inak štruktúrovaný ako napríklad biceps či svaly prsné. Nie je ale vidieť, tak naň zabudneme a spomenieme si naň, až keď mu, a tým pádom aj nám, začína byť ťažko. Pritom srdce je, na to, aké je pre nás dôležité, veľmi skromný orgán. Úplne mu postačí, keď ho necháme pravidelne premývať krvou, keď sa budeme pravidelne hýbať. Teda cvičiť, chodiť, behať, plávať… Stačí každý druhý deň, aj keď každodenná 20-minútovka by bola najlepšia.
Aeróbny a anaeróbny prah tepovej frekvencie
Aeróbny je hranica, kedy je naše telo natoľko prekysličené, že sa nám dobre ide, beží, ide na bicykli, pláva bez toho, aby sme pociťovali akýkoľvek diskomfort. Aeróbny prah dosahujeme zhruba na hranici 55 % maximálnej TF, naproti tomu anaeróbny na hranici 85 % TF max. Čím viac naša pulzová frekvencia stúpa, tým viac sa zadýchavame a tým viac sa nám začína chýbať kyslík pre všetky procesy, ktoré sa v tele dejú. V dôsledku toho sa začne v našom tele hromadiť kyselina mliečna (laktát). V okamihu, keď náš pulz dospeje k úrovni anaeróbneho prahu, začne nám náhle kyslík veľmi chýbať. Čím je človek trénovanejší, tým dlhšie dokáže pracovať na hranici anaeróbneho prahu alebo nad ňou.