KOLENNÁ CHRUPAVKA A PATELY
Priamy náraz na patelu spôsobí vyrazenie chrupavky. Pri ochabnutí stehenných svalov (dlhodobá fixácia) sa mení postavenie pately v „žliabku“ stehennej kosti. Tým sa mení výživa chrupavky a dochádza aj k mechanickému poškodeniu chrupavky. Vyskytuje sa po dlhšej imobilizácii pri sadrovej fixácii, pri jednostrannom posilňovaní stehenných svalov. Ďalej pri vedomom či podvedomom šetrení jednej dolnej končatiny. Príznakmi sú bolestivosť pod patelou pri drepe, jazde na bicykli či pri dlhšom sedení s ohnutým kolenom (v kine). Zistíme to bolesťou pri tlaku na patelu, artroskopické vyšetrenie, pri pokročilých stavoch na RTG. Terapia je posilňovanie stehenných svalov (izometrické, zdvíhanie napnutej dolnej končatiny), obmedzenie drepov, jazdy na bicykli, aplikácia liekov, magnetoterapia. Pri rozsiahlych hlbokých defektoch až na kosť – operačné riešenie. Ako prevencia môže pomôcť izometrické cvičenie stehenných svalov aj vo fixácii, posilňovať stehenné svaly.
POŠKODENIA MENISKOV
Vznikne nárazom na koleno, podvrtnutím kolena, pri rotácii okolo pozdĺžnej osi kolena. Veľakrát pri postavení z drepu pocit preskočenia. Príznakmi sú bolestivosť na kĺbovej štrbine poškodeného menisku, niekedy hmatná rezistencia, bolestivosť pri záťaži (po rozbehaní, po dlhšom behaní). Preskakovanie pri drepe, bloky kolena (viazne ohyb alebo napnutie, viazne dotiahnutie pohybov). Zväčšené množstvo tekutiny, vyžadujúce opakované punkcie. Pri liečbe pomôže artroskopické ošetrenie menisku (odstráni sa poškodená časť menisku). Prevenciou je rozcvičenie, obmedzenie rizika patologických pohybov, kvalitná obuv so stabilizáciou päty.
POŠKODENIA POSTRANNÝCH KOLENNÝCH VÄZOV (VONKAJŠÍCH A VNÚTORNÝCH)
Najčastejšie ide o pretrhnutie, keď je pretrhnutý väz celý, čiastočné a tzv. prepätie väzu, keď dochádza k drobným trhlinám väzu. Pri poškodení vás to ťahá tam, kde je nadmerne napnutá vnútorná alebo vonkajšia časť kolenných väzov a telo sa zotrvačnosťou pohybuje či rotuje okolo osi kolena. Toto zranenie sa vyskytuje u mladších ľudí, bežcov či lyžiarov. Príznakmi sú bolestivosť na strane poškodeného väzu, bolestivosť pri jeho napnutí. Je to výrazné bolestivé poškodenie.
POŠKODENIE KRÍŽOVÝCH KOLENNÝCH VÄZOV (PREDNÉHO A ZADNÉHO)
Patrí medzi najzávažnejšie poranenia kolenného kĺbu. Podobne ako pri postranných vznikajú patologickým pohybom v predo-zadnom smere a môžu sa vyskytovať podobne v troch stupňoch. Mechanizmus je väčšinou v priamom násilí na fixovanú dolnú končatinu. Stáva sa pri futbale, lyžovaní (náraz na prekážku) a tiež pri dopravných nehodách. Príznakmi sú bolestivosť, obmedzenie pohybu, nestabilita kĺbu. V tomto prípade treba odborné vyšetrenie a operačné riešenie. Prevenciou je správny výber športu, dodržiavanie pravidiel a metodiky športu.
ACHILLOVA ŠĽACHA JE NAJSILNEJŠOU ŠĽACHOU V ĽUDSKOM TELE
Ide o úponovú šľachu trojhlavého svalu predkolenia (m. triceps surae). Jej funkciou je plantárna flexia nohy (pohyb špičky nohy k podložke) v členkovom kĺbe (členku). Pri behu či chôdzi sa zapája veľmi významne vo fáze odrazu (odvalenia). Z toho tiež vyplýva, že je veľmi významne namáhaná pri vykonávaní väčšiny športov a tiež prečo je tak často príčinou zdravotných problémov športovcov.
Postihnutie Achillovej šľachy môžeme rozdeliť do troch skupín:
– zápaly Achillovej šľachy (peritendinitídy)
– pomliaždenie Achillovej šľachy (kontúzie)
– prasknutie Achillovej šľachy (ruptúra)
POMLIAŽDENIE ACHILLOVEJ ŠĽACHY
Priame pomliaždenie Achillovej šľachy je pomerne častým zdravotným problémom, ktorý si bežec privodí doslova a dopísmena tak, že ani nevie ako. Stačí zlý došľap na nerovnom povrchu (narazenie na kameň, palicu, peň pri behu v teréne). Pri pomliaždení dochádza k drobným trhlinkám v šľache či jej obaloch, k vzniku drobných krvných výronov s opuchom a bolesťou. Pri väčšine týchto poškodení nie je porušená štruktúra šľachy. Opuch a bolestivosť vás však budú obmedzovať v tréningu. Okamžite začnite s ľadovaním, ďalej potom treba tlmiť bolestivosť, opuch a zápalovú reakciu. Týmto bránime nielen vzniku menej kvalitnej jazvy, ale aj ovplyvneniu pohybových stereotypov (uľavovanie, šetrenie poškodenej šľachy) a následnému preťažovaniu iných oblastí pohybového aparátu. Na liečenie sa najlepšie hodia spreje, masti a gély, fyzioterapia (magnetoterapia, ultrazvuk). Tým nielen urýchlite hojenie, ale tlmíte aj bolesť. Dobrou voľbou je terapia laserom.
PRASKNUTIE ACHILLOVEJ ŠĽACHY (RUPTÚRA)
Najhoršie a najťažšie poškodenie Achillovej šľachy nastáva, keď vám praskne. K tomuto zraneniu najčastejšie dochádza u starších ľudí, dosť často u bývalých športovcov, ktorí si po dlhšom čase idú zabehať, zahrať tenis, futbal, hokej, volejbal, basketbal a podobne. Častou príčinou býva to, že sa poriadne nerozcvičia a pri prvom rýchlom kroku, odraze, výskoku, doskoku, došľape ucítia prudkú bolesť v oblasti Achillovej šľachy, ktorú sprevádza zvuk, ako keď zlomíte suchú palicu. Pri pokuse vstať sa nemôžete postaviť na špičku. Pri rupnutí Achillovej šľachy nemusíte cítiť bolesť pri dotyku ani sa nemusí vytvoriť krvný výron. Postihnutú nohu čo najrýchlejšie uložiť do zvýšenej polohy a ľadovať. Nutná je operácia – zošitie šľachy a následná fixácia sadrou počas šiestich týždňov.
PREVENCIA ZRANENIA ACHILLOVEJ ŠĽACHY
Najlepšou prevenciou pred možným zranením šľachy je dôkladné rozcvičenie pred intervalovým (intenzívnym tréningom), vbehnutím do terénu, posilňovania, pri ktorom budeme skákať, zdvíhať ťažké bremená… Prevenciou pred možnými zraneniami Achillovej šľachy, ale vôbec všetkých šliach, čo v tele máme, je aj dobrý pitný režim, pretože pri nedostatočnom príjme tekutín počas výkonu sú práve šľachy a úpony ako prvé „odstavené“ od prívodu tekutín (zahusťovanie krvi nedovolí transport krvi a tým aj tekutín) a tým vysychajú. Z toho dôvodu strácajú elasticitu (pružnosť) a tak aj malé preťaženie môže byť iniciáciou vyššie popísaných zranení.