Neúprosná biochémia
Zo postrehov trénerov, lekárov, fyzioterapeutov vyplývajú dva hlavné závery. Najskôr tá horšia správa – či už sa jedná o olympijských bežcov alebo „hobbistov“, s pribúdajúcim vekom klesá ich aeróbna kapacita. „S pribúdajúcim vekom klesá maximálna pulzová frekvencia, a to sa nedá zastaviť. Za jeden rok v priemere o jeden pulz,“ hovorí Sandra Hunterová, fyziologička na Marquette University v Millwaukee ve Wisconsine. To vysvetľuje, prečo päťdesiatnik nemá proti dvadsaťročnému bežcovi šancu, keďže jeho srdce už jednoducho „nevytlačí“ dostatočný objem krvi, čo je limitujúci faktor pre vytrvalostný bežecký výkon.
S pribúdajúcim vekom ubúdajú aj svaly, pretože sa tvorí čím ďalej menej nových nervových buniek, ktoré ich zásobujú. „Keď sa nervové bunky stiahnu a odumrú, odumrie aj svalové vlákno,“ vysvetľuje Hunterová. „Niekedy sa zregenerujú vďaka novým nervovým bunkám, ale s pribúdajúcim vekom sú odumreté bunky menej a menej nahrádzané novými,“ dodáva fyziologička. Tréningom je síce možné tento proces nazývaný atrofia spomaliť, ale nie zastaviť. Po šesťdesiatke sa výrazne zrýchľuje a postihuje predovšetkým rýchle svalové vlákna. Preto človek najskôr stráca rýchlosť a až potom vytrvalosť.
Za normálnych okolností človek pozná úbytok výkonnosti zodpovedajúci veku podľa toho, že potrebuje dlhšiu dobu na regeneráciu po tréningu. Svaly si ukladajú do zásoby glykogén a keď vám s pribúdajúcim vekom začne ubúdať svalová hmota, zmenšia sa zákonite aj tieto zásoby glykogénu. Preto potom trvá dlhšiu dobu, kým ich opäť obnovíte. Okrem toho cievy strácajú s pribúdajúcim vekom na elastickosti, a tým trpí zásobovanie svalových vlákien krvou. Trvá dlhšiu dobu, kým sa dostanú k svalovým vláknom živiny určené na ich obnovu. Navyše s pribúdajúcim vekom sú v „elektrárňach“ buniek, v mitochondriách, stále výraznejšie oxidačné poškodenia, ktoré spôsobuje bežná látková výmena, a preto už nepracujú tak efektívne. Ďalej klesá hladina testosterónu a rastového hormónu, oba hormóny podporujú regeneráciu.
Tieto fyziologické zmeny majú nevyhnutný dopad na výkon pri maratóne. Proces starnutia síce prebieha u každého jedinca individuálne, ale podľa profesora Dietera Leyka z Inštitútu fyziológie a anatómie v nemeckom Kolíne nad Rýnom štúdie ukazujú, že po tridsiatom piatom roku života klesá vytrvalostná výkonnosť o päť až pätnásť percent ročne. Leyk nedávno skúmal na 300 757 bežcoch, ako sa vek prejavuje na výkone pri maratóne a došiel k záveru, že mužskí špičkoví vytrvalci sú počas desiatich rokov o 10,5% pomalší, ženy dokonca o 14,8%. Táto štúdia poskytla na druhej strane aj povzbudzujúce informácie pre bežcov a bežkyne v zadnej časti bežeckého peletónu. Krivka ich výkonnosti totiž začala klesať neskoršie a mala miernejší zostup. U týchto bežcov dochádza k výrazným zmenám vo vytrvalosti, ktoré sú dané vekom, až po päťdesiatke. Inak povedané: ich výkony pri polmaratóne boli vo veku 20 až 49 rokov v podstate identické.