Obrovská korytnačka vs potkan
Áno, srdce musí pracovať s istou frekvenciou preto, aby naše telo zásobovalo dostatočným množstvom kyslíka. Logické by teda bolo, že ak srdcu chýba kyslík a následne energia, malo by pracovať čo najrýchlejšie. Lenže práve takéto srdce, ktoré sa aj v pokoji, keď sa nenamáhame, neuveriteľne „narobí“, to dlho nevydrží. Totiž práve jeho mechanická práca – sústavné zmršťovanie a uvoľnenie – odoberá až 80 percent energie. Vedci si už dávno všimli, že zvieratá čím majú menší počet úderov srdca za minútu, tým dlhšie žijú. Napríklad kým obrovská korytnačka na Galapágoch so 7 údermi srdca za minútu žije približne až 180 rokov, dĺžka života potkana so srdcovou frekvenciou 240 úderov srdca za minútu je len päť rokov.
Existuje legenda, podľa ktorej sudičky každému z nás pri narodení dajú do vienka určitý počet srdcových úderov. Vraj je to okolo troch miliárd! Ako dlho vydrží tento počet úderov, záleží na tom, či s nimi dobre gazdujeme a počas života zbytočne neplytváme. Písomné doklady potvrdzujú, že už v starobylej áyurvéde vedeli, že pulz na zápästí veľa napovie o zdravotnej prognóze človeka. Diagnóza podľa pulzu dnes patrí k najväčším úspechom liečiteľských schopností áyurvédskych lekárov. Pomocou nej dokážu zistiť všetky potrebné informácie o zdravotnom stave pacienta, od problémov fyzického tela až po citové bloky. Tento spôsob diagnózy prebrala z áyurvédy a už dlhé stáročia úspešne používa i čínska naturopatická medicína. Veľké majstrovstvo v nej dosiahli tiež tibetskí lekári.
Srdce podáva výnimočný výkon. Od prvého dňa až do konca života, do svojho posledného úderu, sa srdce nezastaví. Pracuje, aj keď spíme. Srdce je neunaviteľné, ale ako dlho? Pomalá srdcová frekvencia totiž umožňuje lepšie jeho zásobovanie kyslíkom, a tak si doslova predlžujeme život. Naopak priveľa úderov za minútu varuje...
Behom proti zlyhaniam srdca
Význam srdcovej frekvencie na dĺžku života poukázali výsledky významnej celosvetovej štúdie s názvom Beautiful uskutočnenej v 33 krajinách, ktorú vykonali na 11 000 pacientoch s ischemickou chorobou srdca a so zníženou funkciou jeho ľavej komory. Výsledky klinickej štúdie predstavili v roku 2008 na Európskom kardiologickom kongrese v Mníchove. Ukázali, že pacienti, ktorých srdcová frekvencia je vyššia ako 70 úderov za minútu majú o 34 percent vyššie riziko úmrtia „na srdce“, ďalej o 46 percent vyššie ohrozenie, že dostanú infarkt a o 56 percent zvýšené riziko, že im srdce zlyhá. Po prvý raz sa teda ukázalo, že zníženie srdcovej frekvencie vedie k poklesu výskytu srdcových príhod, a to aj u pacientov, ktorí už podstupujú liečbu.
Ďalšia veľmi dôležitá informácia vyplývajúca zo štúdie je, že na srdcovú frekvenciu treba viac upriamiť pozornosť, pretože sa stáva nezávislým rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia. Zjednodušene povedané, má významný vplyv na to, kedy človek s chorým srdcom zomrie. Zo záverov štúdie vyplýva, že tento fakt rozhodne treba brať do úvahy a u chorých uskutočniť takú liečbu, pri ktorej sa súčasne znižuje aj srdcová frekvencia.
V záujme predchádzania srdcovým chorobám obsah štúdie zdravým ľuďom odkazuje: pravidelne trénujte svoj sval pod hrudnou kosťou pohybom. Aby následne v pokoji vedel pracovať efektívnejšie, pretože na to, že srdce je večne neunaviteľné, sa spoliehať nedá.
Dá sa predĺžiť život o 13 rokov?
Vedci a lekári dokázali, že existuje nepriamy vzťah medzi srdcovou frekvenciou a dĺžkou života. Podľa niektorých výpočtov, ak by sa človeku podarilo spomaliť srdcovú frekvenciu zo 70 na 60 úderov srdca za minútu v pokoji, to by teoreticky znamenalo predpokladané predlženie života napríklad z 80 rokov na viac ako 93 rokov.
Teda zrýchlený pulz človeka, ak je v pokojnom stave, môže prispieť k skráteniu jeho života. „Aj taký jednoduchý parameter, ako je srdcová frekvencia, môže mať ďalekosiahly prognostický význam“, hovorí prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., z Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave. „Výkonní cyklisti, ktorí sa zúčastňujú na Tour de France, majú v pokojovom režime aj menej ako štyridsať tepov za minútu,“ - hovorí prof. Hatala a dodáva: „Ich srdce totiž pravidelným tréningom zmohutnelo a vie podstatne efektívnejšie pumpovať krv. Dá sa prirovnať k modernému dieselovému motoru, ktorý podáva vysoký výkon.“
Frekvencia nad 70 a vyššie znamená veľké riziko a o polovicu viac infarktov, varuje kardiológ prof. MUDr. Viliam Bada, DrSc., prednosta III. internej kliniky FNsP na bratislavských Kramároch. V Paríži dvadsať rokov sledovali srdcovú frekvenciu u viac ako 4 tisíc ľudí, vysvetľuje to na výsledkoch veľkej štúdie profesor Viliam Bada a ďalej konštatuje, že tí, ktorí mali minútovú srdcovú frekvenciu vyššiu ako 75 úderov, mali trojnásobne vyššie riziko úmrtnosti zo srdcovo-cievnych príčin. Menej teda v tomto prípade znamená viac. A už 70 úderov srdca za minútu je priveľa. Na záver teda môžeme konštatovať, že je to frekvencia, ktorá šetrí energiu, významne znižuje riziko pri ischemických príhodách a má potenciál predlžovať život.