Ak sa doteraz medzi rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení zaraďoval vysoký krvný tlak, ďalej hladina cholesterolu a cukru v krvi, nadváha či obezita a fajčenie, čoraz častejšie sa dnes zdôrazňuje aj význam srdcovej frekvencie, čiže rýchlosť, akou náš vytrvalý sval v hrudi pracuje.
Menej je viac
Je známe, že trénovaní ľudia majú v pokoji podstatne pomalšiu srdcovú frekvenciu v porovnaní s bežnou vzorkou populácie. Emil Zátopek, 4-násobný olympijský víťaz vo vytrvalostných bežeckých disciplínach, mal pulz v pokoji okolo 45/min. Fenomenálny cyklista Eddy Merckx, 5-násobný víťaz Tour de France, mnohými odborníkmi považovaný za najlepšieho cyklistu všetkých čias, mal pokojový pulz neuveriteľných 35 úderov za minútu. Mnohí vrcholoví športovci majú v pokojovom režime aj menej ako štyridsať úderov za minútu. Srdce totiž pravidelným tréningom zmohutnie a vie podstatne efektívnejšie pumpovať krv.
Rovnako ako aj iné svaly, tak aj srdce reaguje na cvičenie a zvýšenú fyzickú záťaž. Srdce je najdôležitejší zo všetkých svalov ľudského tela, pumpuje krv cez celý kardiovaskulárny systém. Všeobecne platí, že ak ste trénovaným športovcom, srdce reaguje na záťaž lepšie, pokojová srdcová frekvencia je pomalšia. To je znakom, že srdce pumpuje krv s väčšou účinnosťou. V období prvých šiestich až dvanástich týždňov tréningovej prípravy srdcová pokojováá frekvencia klesá o päť až desať percent.
Športové srdce
Pokojová frekvencia trénovaného srdca je zvyčajne menej ako 70 tepov za minútu. Mnohí športovci si pravidelne monitorujú srdcový tep počas a po tréningu, niekedy aj hneď po prebudení, či 10 až 15 minútovej nečinnosti. Očakávané výsledky sú nie vždy v štandardnej hladine, čo môže byť znepokojujúce. Niekedy dochádza k tzv. "preskočenému" tepu, čo znamená predčasný srdcový tep – jeden úder rýchlo nasleduje ďalšie a výsledok sa prejaví pauzou pri normálnom srdcovom tepe. Takéto prípady neznamenajú nič vážne, pokiaľ nie sú sprevádzané bolesťami na hrudi, hlavy alebo inými nezvyčajnými príznakmi. Ak narazíte na predčasný sťah viac ako raz za 20 až 30 minút, alebo máte nepravidelný srdcový tep, búšenie srdca alebo pauzy v srdcovom tepe, je nesmierne dôležité navštíviť svojho lekára.
Termín "športové srdce" opisuje zbierku zmien, ktoré nastanú, ak začnete pravidelne trénovať (kardio tréning). Dve najviac bežné zmeny sa dostavia v podobe spomalenia pulzu (menej ako 70 tepov za minútu) a v podobe tzv. sínusovej arytmie, ktorá urýchľuje a spomaľuje dýchanie. Až 69 percent aeróbne trénovaných športovcov preukazuje sínusovú arytmiu. Okrem zníženia pokojovej tepovej frekvencie, pravidelný tréning robí pulz silnejším a prúdiaca krv cez srdce a cievy produkuje neškodný šelest. Pri röntgenovom snímku je srdce športovca mierne zväčšené.
Aeróbne a silové cvičenia
Podobne ako iné svaly, aj srdce reaguje na zdravý spôsob tréningu. Ak je váš tréning hlavne aeróbny, musí byť vaše srdce pripravené zvládnuť veľký objem krvi. Vnútorné komory srdca sa mierne zväčšujú a srdce celkovo pôsobí objemnejšie. Tepový objem sa taktiež zvyšuje, množstvo krvi odchádzajúcej z komôr je väčšie s každým úderom, pričom tepová frekvencia sa znižuje. Srdce pumpuje krv s maximálnou efektivitou.
Na druhej strane, vzpieranie alebo silový tréning spôsobuje, že váš srdcový sval sa "zahusťuje" bez rozšírenia dutín. Táto adaptácia umožňuje generovať zvýšený krvný tlak nevyhnutný pre anaeróbne cvičenie. To však neprispieva k efektívnejšiemu tepovému objemu, či nižšej tepovej frekvencii.
Ak kombinujete oba druhy cvičení, preukážu sa výhody oboch na vašom srdcovom svale. Bez ohľadu na typ tréningu, zmeny v srdcovom svale sa postupne dostavia v priebehu prvých štyroch až šiestich týždňov.
Tréningový efekt je to, čo môžeme na sebe pozorovať, keď sa vytrvalejšie venujeme nejakému športu. Dobre urobí ten, kto úplne prestane používať výťahy a začne chodiť po schodoch. Po určitom čase si určite všimne, že pri výstupe na tretie poschodie už nelapá po dychu tak, ako predtým, a že dokáže dokonca plynule hovoriť a srdce mu v hrudi nebije ako splašené. Postupne teda nastalo zníženie srdcovej frekvencie pri rovnakej námahe. To, že pohyb predlžuje život, je stará známa vec. Posledné štúdie však dokazujú aj to, že nie 70 úderov srdca za minútu je optimálna srdcová frekvencia. Ak chceme dlho žiť, mal by byť náš pokojový pulz okolo 50 až 60 úderov za minútu.