„Maratónsky beh je najťažší zo všetkých športových výkonov, celý sa totiž odohráva v hlave,“ povedal Chris Brasher, bývalý vrcholový britský atlét, neskôr športový novinár a spoluorganizátor maratónu v Londýne
V knihe Psychika športu uviedol známy kanadský športový psychlóg Terry Orlick štyri dôležité faktory pre športový výkon. Sú to tieto:
- Talent- je dobré vybrať si tých správnych rodičov!
- Tvrdá práca- vrcholoví bežci trénujú podstatne tvrdšie ako tí, ktorí si „idú sem tam zabehať“
- Simulácia pretekárskych podmienok- ak chcete byť naozaj úspešní, potrebujete zbierať skúsenosti z pretekov s tými najlepšími
- Psychika- špičkoví atléti majú vynikajúce psychické schopnosti
V súčasnosti je športová veda, vrátane športovej psychológie, esenciálnou oporou, od ktorej sa odvodzuje tréningové zaťaženie. Všetci britskí olympijskí športovci majú štátom hradenú psychologickú prípravu a mnoho tímov ako aj jednotlivcov v renomovaných športových súťažiach majú vlastného psychológa a tréning psychiky je pevnou súčasťou ich tréningových kempov. Avšak napriek tomu, že na vrcholovej športovej úrovni sa s určitosťou vie, že psychika rozhoduje športové zápolenia, na úrovni rekreačného, amatérskeho, či výkonnostného behu sa k tejto zložke výkonu pristupuje stále veľmi vlažne.
Ak sondujete pod povrchom, nájdete veľa ľudí, ktorí využívajú mentálne zručnosti alebo aplikujú rôzne mentálne stratégie, aby sa jednak rýchlejšie rozvíjali a jednak aby dosahovali lepšie výkony. Napríklad si ani na chvíľu neviem predstaviť, že som jediný človek, ktorý sa v pretekoch naviaže za iného pretekára a nechá sa „potiahnuť“ ako keby bol s ním spojený neviditeľným lanom. Keď sa dostanem vďaka tomu do správneho rytmu, stúpne mi sebadôvera a nechám sa „ťahať“ až do momentu, kedy budem pociťovať dostatok energie, aby som svojho vodiča predbehla a následne sa nechám zase potiahnuť ďalším bežcom.
Tu sú niektoré najdôležitejšie psychické oblasti, na ktorých sa skúsení bežci zhodli, že výrazne ovplyvňujú výsledky pretekov:
- Schopnosť relaxovať a brániť sa pocitom úzkosti
- Mať sebadôveru
- Schopnosť sústrediť sa na prítomnosť
- Schopnosť vytvoriť si nejakú predstavu
- Byť odhodlaný a húževnatý
Aj vy ste si povedali, že toto predsa nie je nič nové? Že toto ste vedeli aj intuitívne? Možno áno, ale to je len začiatok. Tieto ostatné schopnosti už také intuitívne nie sú. A už vôbec nie návody, ako sa k týmto schopnostiam dopracovať.
Mentálne zručnosti a psychologické techniky
Rozoznávame štyri základné duševné zručnosti, ktoré možno využívať samostatne alebo v o vzájomnej kombinácii:
- Stanovenie cieľov
- Psychoregulácia
- Schopnosť vytvárania imaginárnej reality
- Rozhovor samého so sebou
Stanovenie cieľov
Nastavenie cieľa je vlastne definícia toho, čo chce športovec dosiahnuť. Je to proces, ktorý, ak sa nastaví správne, vedie športovca vpred, dáva mu víziu a motiváciu do množstva menších denných postupných krokov. Pozor však na problematické stanovenie cieľov, ktoré môžu byť skôr komplikáciou ako prínosom. Napríklad:
- Vaše sny povýšite na samozrejmosť. Ide o myšlienky spojené s vrcholným výkonom, ktorý je však vzdialený od východiskovej úrovne ako napríklad cieľ stať sa členom národného tímu, ak ste momentálne na podpriemernej úrovni, či cieľ zabehnúť maratón, ak momentálne ledva zabehnete 2-3 kilometre. Takéto ciele vám spôsobia mnoho bezsenných nocí a pripravia vás o radosť z krátkodobých odmien spojených so splnením čiastkových a v krátkodobom horizonte dosiahnuteľných cieľov
- Ciele sú problematické. Najskôr o tom celom porozmýšľajte a hoci je to niekedy ťažké priznať, v mnohých prípadoch nemáte a ani nemôžete mať víťazstvo pod kontrolou. Výsledky pretekov napríklad závisia výrazne od toho aká v nich bude účasť. Ani prekonanie svetového rekordu ešte nemusí znamenať, že preteky vyhráte, ak váš súper v pretekoch prekoná svetový rekord ešte výraznejšie.
- Ciele naviazané na merateľný výkn sú vždy tým najlepším riešením. Napokon, vy ste vždy len sám sebou a jediné, čo môžete naozaj kontrolovať, ste vy samotný a váš výkon. Beh má veľkú výhodu, že je ľahko merateľný. Našťastie pre nás, niečo ako „umelecký dojem“ nás nemusí až tak trápiť.