Tréning v prirodzenej hypoxii treba aspoň po dobu troch týždňov
Je ale bežné, že športovci pre svoj tréningový kemp v takomto prostredí volia často kratšie varianty pobytu. Deje sa tak nielen zo socio-ekonomických dôvodov, ale aj preto, že tréneri sú presvedčení o prínose takto skrátených pobytov na zvýšenie výkonnosti u svojich zverencov. Desaťdňový pobyt v prirodzenom hypoxickom prostredí (cca 1 850 m.n.m) má pozitívny vplyv na zlepšenie trénovanosti po návrate do nížiny. Športovci, ktorí nemajú možnosť prípravy v prirodzene hypoxickom prostredí, niekedy volia tréning či pobyt s využitím umelo navodenej hypoxie. V praxi sa využívajú napríklad hypobarické či normobarické domy, stany alebo komory. Predtým sa používali aj špeciálne masky alebo vaky. Účelom masiek je v súčasnosti predovšetkým navodenie nížiny pri pobytoch vo výške z dôvodu urýchlenia regeneračných procesov. Hypoxiou rozumieme nadmorskú výšku (umelú aj prirodzenú) v rozmedzí 1 500 – 3 000 m.n.m., ktoré sú v športovom tréningu najčastejšie využívaným rozmedzím. Vzhľadom na využitie pri tréningu sú za optimálnu nadmorskú výšku považované cca 2 000 m.n.m. Na označenie prostredia s nižšou nadmorskou výškou na úrovni mora alebo blízko tejto výšky (< 1 100 m.n.m.) potom využívame pojem normoxia.
Vo vyššej nadmorskej výške sa znižuje hustota vzduchu, a to približne o 8 % na 1 000 m
So stúpajúcou nadmorskou výškou dochádza k zmenám (zníženiu) aj pri parciálnom tlaku kyslíka. Hemoglobín má silnú schopnosť viazať kyslík, preto saturácia krvi kyslíkom neklesá tak strmo, ako parciálny tlak kyslíka v ovzduší. Napríklad vo výške 2 500 m.n.m. klesá nasýtenosť krvi kyslíkom z pôvodných takmer 100 % na 90–95 %, hoci parciálny tlak kyslíka (PO2) je už len na cca 70% úrovne hladiny mora. Vo výške 5 500 m.n.m, kde je PO2 na polovičných hodnotách, je saturácia krvi kyslíkom ešte cez 70%. So stúpajúcou nadmorskou výškou klesá aj teplota, a to približne o 1 stupeň Celzia na každých 150 výškových metrov, pričom tento pokles môže ešte umocniť rýchlosť vetra. Nepriaznivo môže pôsobiť tiež zvýšená intenzita ultrafialového žiarenia, ktorá býva ešte zosilnená odrazom od snehu a čistotou horského vzduchu. Keďže klesá aj tlak vodných pár, a to približne o 25 % na každých 1 000 m nadmorskej výšky, znásobuje sa tak pri dýchaní výdaj vody zo slizníc priedušiek. Absolútna vlhkosť je tak vo vysokých výškach extrémne nízka a strata vody ďalej stúpa pri telesnej námahe.
Prirodzená hypoxia môže spôsobiť zdravotné problémy
Pri pobyte vo výškach 1 500 – 3 000 m.n.m., ktoré sú pre hypoxický športové tréning obvyklé, sa môžu asi u 15% jedincov prejaviť niektoré miernejšie príznaky akútnej horskej choroby. V prvých dňoch pobytu a tréningu v danom prostredí dochádza aj k zníženie výkonnosti. Toto prisudzujeme zníženému VO2max, ktoré klesá lineárne s rastúcou nadmorskou výškou (približne 10 % na 1 000 m). U trénovaného ide o pokles približne o 14 % a u netrénovaného jedinca asi o 9 % oproti východiskovému hodnotám. Zníženie VO2max je vysvetľované znížením parciálneho tlaku kyslíka v mitochondriách. Nízky parciálny tlak kyslíka nepriaznivo ovplyvňuje prechod kyslíka z alveol do kapilár malého krvného obehu (difúzií) aj transport kyslíka na tkanivá. Dochádza k nedostatku kyslíka v tkanivách – hypoxii. Avšak percentuálne zníženie VO2max neznamená rovnaké percentuálne zníženie výkonu bežca, pretože ten nahrádza čiastočne daný pokles zlepšenou bežnou ekonomikou umožnenou nižším odporom vzduchu hypoxického prostredia. Vo výške okolo 2 000 m.n.m. dochádza k zníženiu VO2max o cca 12 %, zatiaľ čo bežcov výkon bude znížený vďaka lepšej bežeckej ekonomike približne o 6 %. U neaklimatizovaných bežcov môžeme očakávať pridanie až dvojnásobku percent. Pokles pracovnej kapacity organizmu je u športovcov rýchlejší ako u netrénovaných jedincov. Sprievodné javy pri adaptácii na hypoxiu sú zvýšenie maximálnej srdcovej frekvencie a tiež hyperventilácia. Úprava tréningu u neaklimatizovaného jedinca by mala spočívať predovšetkým v znížení intenzity záťaže, pričom objem tréningového zaťaženia, na ktorý je športovec zvyknutý z normoxie, môže zostať zachovaný. Tréneri často využívajú u svojich neaklimatizovaných zverencov všeobecné odporúčania na zníženie intenzity behu o 10 s/km na každých 1 000 výškových metrov.