Pocit ťažkých nôh
Ľudia tiež majú pocit, že sa na nich každý pozerá a sú ľuďom na smiech. Všetky tieto problémy sú síce objektívne, ale rozhodne nie sú dôvodom na to, aby ste svoje rozhodnutie začať behať nechali tak. Stačí, keď intenzitu svojho bežeckého tréningu prispôsobíte svojej fyzickej kondícii. Pokojne začnite tým, že budete striedať rýchlu a pomalú chôdzu a až vám nebude robiť problém týmto spôsobom zvládnuť hodinový tréning, prejdete na kombináciu rýchlej chôdze s pomalým behom alebo joggingom. Je to, ako keď sa chcete naučiť cudzí jazyk, taktiež sa ho nenaučíte tým, že si dáte za cieľ naučiť sa denne 100 nových slovíčok. Tak ako váš mozog potrebuje čas, aby si niečo zapamätal a zapamätané dlhodobo uchoval, potrebujú vaše svaly, kosti, pľúca, ale aj orgány podieľajúce sa na metabolizme a vylučovaní, čas prispôsobiť sa fyzickej záťaži, ktorú na ne vyvíjate. Je lepšie sa podceniť, než preceniť. Je lepšie pripadať si na začiatku nemožne, ale postupne sa vypracovávať. Správne dýchanie nosom prirodzene zaisťuje rovnováhu bránicového a hrudného dýchania, bez vedomej kontroly a úsilia.
Bránicové dýchanie
Bránicové dýchanie je zo všetkých spôsobov dýchania najúčinnejšie. Bránica je plochý sval pod pľúcami. Pri nádychu sa sťahuje a do pľúc vniká vzduch. Tento proces je veľmi dôležitý, pretože pri ňom prúdi vzduch najprv do spodných lalokov. Prísun krvi do nich je ovplyvnený gravitáciou, takže pri našom vzpriamenom postoji môže krv vstrebávať najviac kyslíka práve v dolnej časti pľúc. Preto je bránicové dýchanie základným prvkom optimálnej respirácie pri behu. Túto výhodu, z ktorej pramení aj vytrvalosť, sme získali tým, že sme sa pred miliónmi rokov postavili na nohy. Keď sa pri nádychu bránica sťahuje a splošťuje, dolná časť hrudného koša sa rozširuje a brucho vystupuje dopredu. Pri výdychu sa bránica vracia do pôvodnej vyklenutej polohy.
Hrudné dýchanie
Väčšina z nás používa väčšinou hrudné dýchanie. Dýchanie sa deje rozširovaním hrudného koša, ktoré obstarávajú medzi rebrové svaly. V stave extrémneho nedostatku vzduchu sa nadvihujú aj kľúčne kosti, aby sa kapacita hrude ešte zvýšila. Hrudné dýchanie je preto oveľa náročnejšie ako bránicové dýchanie. A vyžaduje aj rýchlejšiu prácu srdca. Pri hrudnom dýchaní prúdi vzduch hlavne do strednej a hornej časti pľúc, menej už do dolných lalokov, v ktorých je možné okysličovať najviac krvi. Náročná fyzická aktivita si vyžaduje veľké množstvo kyslíka. Preto sa musí zrýchliť dýchanie aj pulz. Pri oboch druhoch dýchania je výdych dôsledkom pružného sťahu pľúc. Vnútorné napätie vyklenie bránicu a z tela uniká CO2 a ďalšie plyny. Aby z dolných lalokov unikol všetok CO2, musia sa zapojiť brušné svaly. Vyskúšajte si to hneď teraz. Pri normálnom dýchaní musíte posledné zvyšky vzduchu z pľúc vytlačiť ľahkým sťahom brušných svalov. Správne dýchanie nosom prirodzene zaisťuje rovnováhu bránicového a hrudného dýchania, bez vedomej kontroly a úsilia.
Hyperventilácia
Objavuje sa pri rýchlom dýchaní ústami. Kyslík nie je dostatočne rýchlo vymieňaný za CO2. V krvi je tak veľmi veľa kyslíka (hyperoxygenácia) čo vedie k závratom a mdlobám. K tomu môže dôjsť pri dýchaní ústami, pri dýchaní nosom je takmer vylúčené, aby k tomu došlo. Nosom jednoducho do pľúc toľko kyslíka nedostanete. Keď vzduch vstupuje do tela nosom, robí tak v prečistenom a riedkom prúde, ktorý sa veľmi líši od veľkého kvanta prechádzajúceho ústami. Hyperventilácia je tiež často spojená s rozčúlením a so strachom. Veľa štúdií dokazuje, že chronická respirácia ústami a hrudným košom v skutočnosti podporuje obranné reflexy, ktoré sú vyvolané strachom a rozčúlením. Naproti tomu pri dýchaní nosom dochádza k uvoľneniu tela i mysle. Pri športe je bežné, že okrem CO2 musí byť vydychovaný aj prebytočný kyslík. Ak si spomeniete na svoje pocity za cieľovou páskou, tak si určite celkom iste vybavíte, ako doslova lapáte po dychu. V tej chvíli sa zbavuje telo prebytočného CO2 a snaží sa prijať čo najviac kyslíka.