Treba maximálne využiť čas v priebehu tréningu na dôležitosti
Väčšinou sa jedná o množstvo zložitých zručností (v športových hrách či v gymnastike) alebo o dokonalé zvládnutie relatívne malého počtu zručností (v atletike alebo v plávaní). Vedľa určitej vyššie popísané organizácie tréningu je tiež nevyhnutné organizovať cvičenia, ktoré by čo najlepšie zodpovedali vekovým a vývojovým zvláštnostiam detí. Jedným zo zásadných východísk športovej prípravy detí, ktoré vedie k naplneniu tejto požiadavky, je tzv. princíp. Predstavujeme si pod tým vytvorenie takého tréningu, v ktorom je všetka činnosť, alebo aspoň jej väčšina realizovaná formou hry. Jedná sa vlastne o akúsi filozofiu trénera, ktorá hovorí, že takmer všetko v športovej príprave môže byť riešené formou hier. A prečo vlastne formou hier? Na túto otázku nie je možné odpovedať jednou vetou. Príčina totiž vychádza z mnohých biologických, psychologických, pedagogických a iných zákonitostí vývoja detí. Veľmi stručne by sme však mohli povedať, že deti potrebujú na svoj vývoj veľa rôznych podnetov, ktoré si môžu sami chytiť, skúšať, preskúmavať a riešiť.
Nie je vhodné využívať psychický tlak (musíš, nesmieš...)
Pri ňom totiž deti veľmi rýchlo strácajú záujem a motiváciu. Najlepšiu cestu k záujmu naopak vytvára zvedavosť, túžba niečo si skúsiť alebo určitá výzva, či to alebo ono dokážem. Tým sú vytvorené základy pre zaujatie danou činnosťou. Hra umožňuje deťom spontánne rozhodovanie, emocionalitu a zážitok. Tréner by tiež nemal dopustiť, aby výkon v hre bol dôležitejší ako hranie sa. Aspoň u menších detí. Hra vytvára predpoklady pre tvorivé riešenie situácií a tréner by mal vždy podporovať toto hranie sa, pretože len pri ňom sa môžu deti rozvíjať. Zásadnou chybou by bolo deti obmedzovať v ich spontánnosti a trvať na striktnom riešení situácií. To je možno kontraproduktívnejšie, než keby deti vôbec nehrali. Deti sa musia učiť, ako riešiť situácie samy, ako byť úspešné a sebavedomé, a práve hry sú najlepšou školou, kde sa tieto znalosti a zručnosti dajú získať.