Ciele tréningu sú u detí a dospelých iné
U dospelých je to výkon (trochu zjednodušene teda to, ako sa umiestni v súťaži). Hlavné ciele prípravy v detskom veku môžeme naopak vidieť v troch oblastiach:
1. Zdravotný prínos
2. Vytvorenie vzťahu k športu a pohybu, ktorý by sa stal základom celoživotnej potreby hýbať sa. Šport a pohyb by mali byť súčasťou životného štýlu detí a mali by patriť medzi prioritné hodnoty. A tréneri by mali chápať túto oblasť ako jednu z dôležitých.
3. Vytvorenie predpokladov pre neskorší tréning. Tieto predpoklady by mali umožňovať požadovaný nárast výkonnosti vo veku, kedy budú existovať maximálne možnosti pre rozvoj.
Všetky tri oblasti však nie je možné chápať ako samostatné, ako žijúci si svojim vlastným životom. Naopak, sú úzko previazané a jedna ovplyvňuje druhú. Ak deti nebude šport baviť, väčšinou si k nemu nevybudujú kladný vzťah a pravdepodobne čoskoro ukončia svoju športovú kariéru. Jednotvárny a jednostranný tréning môže viesť k zdravotnému oslabeniu, ktoré sa v budúcnosti môže negatívne odraziť na výkonnosti a môže viesť k zdravotným komplikáciám vyžadujúcim medicínske riešenie. Proste nie je možné sa na šport detí pozerať iba prizmou dospelého, teda výkonnostného uhla pohľadu.
Čo robí dobrý tréning dobrým tréningom?
Snahou každého trénera je, aby jeho zverenci dosahovali čo najlepšie výsledky. Ani tréneri detí nie sú v tomto smere výnimkou. Ale oproti dospelým je tu ešte ďalšia požiadavka, a tým je nielen vysoká výkonnosť, ale aj všestranný rozvoj osobnosti malého človeka. A pretože na prípravu detí nie je vhodné aplikovať tréningové metódy dospelých, je dôležité vymedziť určité zásady, ktoré by mal tréning detí rešpektovať.
Dôležité sú tieto zásady:
1. Využívať poznatky o vekových a vývojových zvláštnostiach detí a pritom položiť dôraz na prednostný rozvoj všestrannej pohybovej prípravy detí (v prvých rokoch prípravy), postupné zvyšovanie špeciálneho tréningu (v neskorších rokoch).
2. Zabezpečovať vysokú úroveň trénerského pôsobenia v oblasti dôslednej korekcie chýb a jednoduchých a zrozumiteľných výkladov, bez zbytočných prestojov detí.
3. Zabezpečovať účelné využitie času tréningu, ktorý môže byť dosiahnutý predovšetkým prostredníctvom využitím času mimo tréning, vhodnou organizáciou tréningu, zaraďovaním skupinových foriem tréningu a vyššieho počtu asistentov.
4. Zabezpečovať vysokú účelnosť jednotlivých cvičení, ktorá spočíva vo využívaní herného princípu, v zaraďovaní relatívne zložitých cvičení, v dostatočnom využívaní tréningových pomôcok a vo využívaní prestávok pre zotavenie.
Zároveň by však tréning detí mal zabezpečovať aj všeobecné ciele a úlohy športovej prípravy detí, ktorými sú všestranný rozvoj upevňujúci zdravie a zdatnosť detí, dobré vzťahy v kolektíve, dobré školské výsledky a podobne.
Všetky vyššie uvedené zásady však vytvárajú len určité prostredie, ktoré by na tréningu malo byť viditeľné. Pokiaľ budeme chcieť hovoriť o tom, ako je možné toto prostredie v praxi naplniť, musíme tieto zásady, ktoré vytvárajú kvalitný detský tréning, rozdeliť do troch základných skupín: vzťah dospelých k deťom, využitie času tréningu. obsah jednotlivých cvičení.