Počasie je stále počas celého roka. Priemerná teplota je 23-25 stupňov C, v noci je vzhľadom na prítomnosť hôr o trošku chladnejšie , ale celkovo veľmi príjemne. Slnko vychádza každý deň o 7-mej hodine a zapadá o 19-stej hodine. Takmer tu neprší, obdobie dažďov je len od apríla do júna. Pásmo lesov je až do výšky 3.000 metrov nad morom. Nie je tu žiadny priemysel, ovzdušie je teda absolútne čisté. Strava je z miestnych zdrojov- hovädzie a kuracie mäso, zelenina, ovocie.
Väčšina obyvateľov, predovšetkým v okrajových častiach, žije vo veľkej chudobe. Blízko Eldorette je však elitná oblasť s rezidenciami slávnych bežcov. Úspešní atléti žijú v krásnych chatách, vrcholoví atléti majú dvoj až trojpodlažné domy a svetová extratrieda si stavia paláce.
Tréningové podmienky
Panuje všeobecný názor, že Keňania začínajú behať prakticky v rovnakom veku ako začínajú chodiť a vo veku 6-7 rokov už denne behajú 12 až 15 km do školy. V skutočnosti sa však vek bežeckých začiatkov výrazne líši prípad od prípadu. Je len niekoľko prípadov, kedy keňskí atléti porazili svetovú špičku vo veku 17-18 rokov, je však mnoho prípadov, kedy práve v tomto veku začali aktívne behať.
Veľmi často sa bežecké skupiny vytvárajú na základe rodinnej tradície. Najlepší tréningový kemp otvorila rodina „Fila“ niekoľko kilometrov od Eldorette. Tréningová trať je dlhá 16 kilometrov, leží v nadmorskej výške 200-2500 metrov a začína sa pri bráne kempu. Všetci atléti z kempu ju behajú dvakrát týždenne, čo je spolu 64 kilometrov. Predtým bežci vykonávajú komplex strečingových cvičení. Povrch je kvalitný (obdoba škváry). Je dobrý obzvlášť po daždi a udržiava všetky parametre prírodného povrchu, ktorý predchádza zraneniam.
Rezervy v tréningu kenských bežcov
Prakticky neexistujú kvalifikovaní tréneri. Vláda nemá prostriedky na ich financovanie. Spravidla v praxi fungujú „pretekajúci tréneri“, ktorí využívajú vlastné skúsenosti. Patrí medzi nich napríklad M. Tanui a M. Kiptanui. Tréning v týchto skupinách je preto založený na potrebách vedúceho skupiny, čo však nevyhovuje mladým atlétom. V súčasnej dobe sa situácia pozvoľna mení. Manažéri veľkých tréningových skupín kenských bežcov začínajú platiť predovšetkým zahraničných trénerov. Veľmi často si niektorí kenskí bežci dlho nevedia vybrať „svoju trať“ a preto dosahujú relatívne slabé výkony (na kenské pomery), až kým si nenájdu optimálnu špecializáciu. Plánovanie a kontrola tréningového procesu je stále skôr výnimkou ako pravidlom.