Cukrov sa báť netreba, skôr sa treba báť prejedania sa nimi.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v tejto súvislosti odporúča byť určitým spôsobom striedmejší a limitovať príjem cukrov na desať percent z celkového energetického príjmu, u detí na päť percent.
Cukor nie je žiadne tabu
Spotreba cukrov pritom v posledných rokoch celosvetovo stúpa, v rámci Európy tvorí cukor v celkovom energetickom príjme obyvateľstva od sedem do 17 percent.
"Cukor nie je žiadne tabu, len ho treba udržiavať v rozumej miere. Je to tak isto ako s tukovou zložkou stravy a mastnými kyselinami. Neznamená to, že nemôžeme konzumovať nasýtené mastné tuky, len výber potravín by mal byť taký, aby sme ich nekonzumovali nadbytok," uviedol odborník na zdravú výživu Peter Minárik.
Odporúčania WHO, podľa ktorých je optimálne množstvo cukru u dospelej osoby desať čajových lyžičiek, teda zhruba 35 gramov, môžu byť pre mnohých značne prísne a ťažko reálne, avšak je dobré sa k takýmto hodnotám aspoň priblížiť.
Životný štýl a strava sú totiž podľa neho silným determinantom zdravia.
"Nie je jedno, čo jeme, pretože jeme každý deň a jeme veľa. A to ovplyvňuje náš metabolizmus, telesnú hmotnosť, chorobnosť a úmrtnosť. Nadváha a obezita sú väčšinou najdôležitejší medzistupeň, ktorý tieto riziká ešte zvyšuje," zdôraznil Minárik.
Podľa neho si treba tiež uvedomiť, že tak ako časť soli prijímame z prírody a samotnými potravinami, rovnako to platí aj pri cukroch. Tie sa nachádzajú vo väčšej či menšej miere v ovocí, zelenine, mede, mlieku či strukovinách.
Rovnako upozorňuje na fakt, že cukor nie je len sacharóza, čiže klasický biely cukor z cukrovej trstiny a cukrovej repy. Pod cukrom treba vnímať aj iné druhy jednoduchých sacharidov, hlavne glukózu, fruktózu, laktózu (mliečny cukor) a maltózu (cukor, ktorý sa nachádza v pive a nie je sladký).
"Ovocie, zelenina a rastlinná zložka nie je na okrasu, ale na nasýtenie," doplnil Minárik. Ale aj pri ich konzumácii treba vedieť jesť so zdravou mierou.
Cukry treba konzumovať striedmo
Napríklad jesť viac zeleniny, ktorá má oproti ovociu menej cukru, ale ani všetko ovocie nemá rovnaké množstvo cukru.
Minárik napríklad odporúča zjesť skôr jablko a hrušku ako kilo hrozna.
"Lebo príde september a príde babka, ktorá má záhradku a hrozno, že hoci redukuje nadváhu, diví sa, že neschudla. Nuž, keď je jej ľúto hrozna a nevie prestať ho jesť...," vysvetľuje Minárik.
Chuť na sladké je údajne jediná vrodená chuťová ľudská túžba. Odborník to vysvetľuje aj tým, že aj v prírode, čo je sladké, je jedlé a netoxické a býva zdrojom živín a energie ako pre zvieratá, tak aj ľudí.
Napriek tomu však treba aj cukry konzumovať striedmo, hnedý cukor však podľa neho nie je "terno" a cesta znižovania objemu cukru.
Rovnako je podľa neho mýtom to, že obezita a nadváha sú len z veľkého množstvo cukru, ktorý sa tiež podpisuje pod vznik zubného kazu. Ten môže byť podľa neho spôsobený napr. aj ovocím a spôsobom jeho konzumácie.
"Skôr ako stále niečo hryzkať, radšej normálne zjesť a potom zubnú hygienu," myslí si Minárik, ktorý zároveň odporúča napr. nahradiť cukor do istej miery inými sladidlami, správnu životosprávu a pitný režim, konzumáciu bielkovín a vlákniny, dôraz kladie aj na pohyb.
Potravinárska komora Slovenska oceňuje, že od decembra 2016 platí nariadenie Európskej komisie, podľa ktorého musí byť v každom označení výrobku aj informácia o jeho výživových hodnotách. Tým si spotrebiteľ aj sám vie zistiť, akú energetickú hodnotu má daná potravina.
"V rámci znižovania nadváhy a obezity sme sa zaviazali, že do roku 2020 znížime množstvo cukru v potravinách o desať percent vo vyjadrení na energetickú hodnotu," skonštatovala riaditeľka komory Jarmila Halgašová. Prioritne by sa to malo sledovať pri nápojoch, cereálnych raňajkách a mliečnych výrobkoch.