Zdravé stravovacie návyky začínajú ešte skôr, ako deti naučíme, ako si vybrať svoje vlastné jedlo
Už v útlom veku deti preberajú stravovacie návyky od rodičov či súrodencov. Človek musí svoje spôsoby stravovania usmerňovať, stravovať sa racionálne a naučiť sa mať zdravé stravovacie návyky. A dvojnásobne to platí u detí. Výživa je bezpochyby jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich fyzický aj psychický stav nášho organizmu. Podieľa sa na správnom vývoji a raste dieťaťa od narodenia až do dospelosti. Nevhodná výživa môže viesť k poruche metabolických procesov organizmu a k postihnutiu rastu a zdravotného stavu dieťaťa i dospelého človeka. Bezprostredne tiež ovplyvňuje momentálny stav organizmu a následnú fyzickú aktivitu. Vzťahy medzi výživou a psychikou sú obojsmerné. Najlepšia detská výživa je pestrá, s dostatkom všetkého dôležitého a taká, aby chutila samotnému dieťaťu, aj všetkým ostatným členom rodiny. Mali by sme využiť svoje rozumové schopností a potraviny vyberať a deťom predkladať v uváženom množstve a zložení. Správna výživa je teda spôsob, ako nájsť ten správny pomer medzi tým, čo telo naozaj potrebuje, a tým, čo človek skutočne zje. V detskom veku je upevnenie si správnych stravovacích návykov jednoduchšie než v ktorejkoľvek inej fáze ľudského života. Je pritom dôležité nezabúdať na to, že nedostatok niektorých prvkov výživy môže u dieťaťa v období rastu napáchať veľa škôd, a to od začínajúcej únavy po rad vážnych ochorení. Naopak správna výživa dieťaťa pôsobí ako prevencia akútnych aj chronických ochorení. Samozrejmosťou musia byť podnety pre správny telesný, ale aj duševný vývoj. Vhodným zložením stravy môžeme tiež zvýšiť odolnosť proti najrôznejším infekciám a zvýšiť aj výkonnosť pri rôznych činnostiach.
Základné pravidlá detskej výživy
V predškolskom veku majú deti sklon obľúbiť si príliš sladké a príliš slané jedlá. To však nie je vhodná strava. Rodičia by mali u svojich detí nielen podporovať zdravé stravovanie, ale predovšetkým im ísť príkladom. Výživové požiadavky detí sú vždy individuálne. Rastúci organizmus potrebuje dostatočné množstvo energie, živín, minerálov a vitamínov. Dieťa rastie podľa genetického kódu, ktorý získalo od rodičov a potrebnú energiu získava z výživy. Hlavným zdrojom energie sú sacharidy a tuky. Potreba energia s vekom postupne klesá, u predškolského dieťaťa je to asi 7000 kJ za deň. Vyššie nároky sú kladené predovšetkým na príjem kvalitných bielkovín, vápnika a železa. Objem prijímaného jedla sa počas dňa mení, ale príjem energie za deň zostáva stály. Predškolské deti majú malú kapacitu žalúdka, jedlo by im malo byť ponúkané v malých porciách. Deti majú striedavú chuť do jedla, s novými potravinami sa zoznamujú pomaly, potrebujú viac času, aby si jedlo obľúbili. K ochutnávke deti nenútime, ale vytvárame podmienky, aby si mohli nové jedla obľúbiť.
Deťom by sme mali dopriať pestrú a rozmanitú stravu
Jedálny lístok by mal obsahovať dostatok ovocia, zeleniny, celozrnných potravín, mliečnych výrobkov a kvalitných bielkovín. Rastlinné tuky a oleje majú mať prednosť pred tukmi živočíšnymi. Deťom nebudeme prisoľovať už hotové pokrmy a snažíme sa obmedzovať príjem sladkostí. Pre deti nie sú vôbec vhodné potraviny s vysokým obsahom tukov: tučné mäso, údeniny, masť, konzervované potraviny. Ryby by sa mali objavovať v jedálničku minimálne jedenkrát za týždeň. Pri úpravách jedla je vhodné dávať prednosť vareniu, duseniu a pečeniu. Veľkú pozornosť je nutné venovať pitnému režimu. Zásadná v pitnom režime je voda. V maximálnej miere obmedzujeme sladené sýtené nápoje.