Hoci sme presvedčení, že dýchame pľúcami, celkom to neplatí. Pľúca sú totiž pasívny orgán, ktorý slúži iba na výmenu dýchacích plynov. Hlavnú prácu na zaistenie dýchania odvádzajú dýchacie svaly – ak svojou silou pľúca rozťahujú, dochádza vďaka poklesu tlaku vo vnútri k nasiatiu vzduchu. Pri výdychu naopak svaly pľúca stlačia, príde k zvýšeniu tlaku a vytlačeniu vzduchu smerom von.
Podľa toho, aké svaly pri nádychu zapájame, rozlišujeme tri typy dýchania:
BRUŠNÉ DÝCHANIE
Najväčší podiel práce tu vykonáva bránica, ktorá sa pri nádychu posúva smerom dole, takže príde k vyklenutiu brucha. Brušné dýchanie je úplne dostačujúce nielen pri bežných denných činnostiach, ale i pri pomalšom behu (objemový tréning).
HRUDNÉ DÝCHANIE
Keď zrýchlime tempo, stúpajú aj nároky svalov na prísun kyslíku a bránici prichádzajú na pomoc medzirebrové svaly a ďalšie svaly v oblasti hrudníku, ktoré rozťahujú pľúca smerom do strán.
HORNÉ HRUDNÉ DÝCHANIE
Ak zvýšime rýchlosť behu takmer až k šprintu, začnú sa automaticky zapájať svaly pletenca ramenného, ktoré rozťahujú pľúca smerom hore. Ide o svaly, ktoré nie sú primárne určené na dýchanie (napr. trapézový sval), preto ich nazývame pomocné svaly dýchacie.
POZOR: Ak pri pomalom behu alebo dokonca i pri bežných denných činnostiach zapájame vo väčšej miere druhý a tretí typ dýchania, je to nielen veľmi neekonomické, ale zároveň tým spôsobujeme preťaženie pomocných dýchacích svalov, na ktoré potom nadväzuje reťazec ďalších svalových reakcií. Dôsledkom môžu byť zdravotné problémy, ako sú napríklad bolesti krčnej a hrudnej chrbtice a vznik rôznych disbalancií.