Ste zúfalý, že nemôžete zohnať kumpána, ktorý by s vami bez reptania absorboval tréningové dávky? Možno ho stačí vytiahnuť doma z košíku. Lenže behanie so psom nie je len tak. Prečítajte si nasledujúci návod, aby ste obaja mali radosť z pohybu, naberali kondíciu a nemuseli sa báť trestného oznámenia za týranie zvieraťa.
Kto koho ťahá
To je jednoduché. Nikdy nikto nikoho. Pes, s ktorým sa vydáte do terénu behať, musí byť vycvičený tak, aby bol schopný pohybovať sa počas celej doby na voľnej, nie napnutej vôdzke stále vedľa vás, stále pri tej istej nohe. Ak to zatiaľ nedokáže, musíte ho to naučiť. Čím starší pes, tým bude nové pokyny vstrebávať horšie. Keď si neviete poradiť sám, zaplaťte mu „cvičák“ pod vedením skúseného trénera. Táto investícia rozhodne nebude vyhodená do vzduchu. Trénerovi vopred oznámte, že so psom máte v úmysle behať. Existuje pohodlný variant, že si vôdzku pripevníte k pásu a voľné ruky vám umožnia udrźiavať správny bežecký štýl. Tiež je praktické nepoužívať klasický obojok, ale radšej popruhy. Dajú sa zakúpiť aj pre väčšie rasy. Ak chcete so svojim psom aj priamo pretekať, pozrite sa na stránky www.canicross.cz.
Prvá cesta? K MVDr.
Aj keby ste sa vašej lekárskej prehliadky vzdali, váš štvornohý parťák by dobrozdanie veterinára rozhodne mal mať. Obzvlášť ak je starší ako päť, pri menších plemenách ako sedem rokov. Veterinár skontroluje základné funkcie, palpačne vyšetrí kostru, vypočuje si srdiečko a predovšetkým vám poradí ako zmeniť chlpatému atlétovi stravu. Psa, ktorý začal vyvíjať väčšiu telesnú aktivitu, ako bol doteraz zvyknutý, bude potrebné kŕmiť inak. Po návrate z tréningu však nenúťte zviera ani jesť ani piť- inštinktívne sa správne zariadi samo.
Kam?
Vyberajte trasu s čo najmenej asfaltovými úsekmi. Tie nesvedčia ani psovi ani vám. Štvornohým atlétom najviac vyhovujú poľné a lesné cesty. Štrk sa nepríjemne zadiera do medzierok medzi prstovými vankúšikmi a vo vysokej tráve sa príliš rýchlo unavia. Ešte späť k asfaltu, nielenže je tvrdý, ale tiež nepríjemne sála teplo. Prehriatie spoznáte ľahko: zviera ťažko dýcha v krátkych intervaloch s vyplazeným jazykom a okrem toho sa u neho naštartuje proces chladenia zvýšením činnosti potných žliaz na chodidlách. Začne za sebou nechávať mokré stopy a to je jednoznačné varovanie pre pána.
Len pomaly
Pohyb je pre zviera jednoznačné plus. Niektoré plemená, predovšetkým spoločenské, by beh s človekom samozrejme nevydržali. Viaceré plemená sú však na beh v teréne skvele prispôsobené a tým, že vás sprevádzajú, sa dokonca vracajú k svojej prapôvodnej, geneticky disponovanej činnosti. Napríklad dalmatínci boli po niekoľko storočí určení na sprevádzanie panských kočiarov. Denne počas nich prebehli desiatky kilometrov a rozháňali zver, aby sa jej zapriahnuté kone nezľakli.
Inými slovami, často v prospech vášho zámeru pracuje aj psia genetika, napriek tomu nesmiete nič uponáhľať. Vypáčiť dalmatínca s miernou nadváhou spod radiátoru na desaťkilometrový výbeh a spoľahnúť sa len na jeho genetickú výbavu po predkoch, tak to zaváňa veľkým malérom. Pri sa totiž musia vytrénovať rovnako ako aj ľudia.
Nie každý je majster sveta hneď od prvej klapky ako Goro, Lassie, Šarik alebo Ri-tin-tin....
1. Nemecký ovčiak- behá rád, rovnako rád a spoľahlivo poslúcha, takže vás napríklad nebude bezhlavo ťahať. Je pripravený behať v každom teréne a bez ohľadu na počasie.
2. Dlhosrstá kólia- ak nebude mať dostatok pohybu, bude trpieť stratou kondície. Keď ju budete viesť cez les alebo bodliaky, pripravte sa na úmorné vyčesávanie hebkej srsti.
3. Border kolia- zdatný pastiersky pes, okrem pohybu potrebuje aj dôsledný výcvik.
4. Nemecký boxer- vo všeobecnosti potrebuje pohyb, avšak vyžaduje si pevnú ruku. Bude pre vás pomerne náročné sa s ním pri behu zladiť. Má robustnejšiu postavu, ale za svoje vytrvalostné schopnosti sa rozhodne hanbiť nemusí.
5. Bernardýn- má radšej striedanie behu s chôdzou, keďže je ťažký, nezriedka okolo 100 kg. Hýbať sa však musí, pretože inak mu hrozí oslabenie zadných končatín.
6. Bernský salašnícky pes- pôjde s nadšením behať hoci aj o polnoci a len tak sa neunaví.
7. Foxteriér- ak ho prinútite pokojne bežať vedľa seba, napíšte nám ako ste to dokázali.
8. Stafordšírsky bulteriér- len žiadna lenivosť, treba s ním poriadne behať, inak má sklony k tlstnutiu.
9. Írsky seter- behať bude ochotne, ale musí byť pri tom aspoň trochu zábava. Má veselú a hravú povahu, stereotyp ho ničí.
10. Weimarský stavač- bez pohybu sa bude trápiť, vydrží s vami trénovať denne a za každého počasia.
11. Zlatý retriever a labradorský retriever- pripraviť sa, pozor...., štart! A najšťastnejší budú, ak si tak po piatich kilometroch urobíte kratučkú prestávku, počas ktorej si budú môcť zaplávať.
12. Dalmatín- už o ňom bola reč. Dvadsať kilometrov, žiadna vzdialenosť. Pozor, aby ste nevypustili dušu skôr ako on začne prejavovať prvé známky únavy.
„Profesionálni psí bežci“
13. Československý ovčiak- kríženec nemeckého ovčiaka a vlka. Pomerne vzácny druh, o ktorého bežeckých schopnostiach kolujú legendy. Dokáže „na jeden šup“ ubehnúť vzdialenosť až do 120 km, je však ťažko ovládateľný a vyžaduje si pevnú ruku skúseného chovateľa.
14. Belgický ovčiak- malinois. Rodený vytrvalec, z ktorého kondičné vlastnosti spoločne s výborným čuchom robia ideálne služobné plemeno. 80 km trasa bude pre neho príjemným spestrením dňa.
15. Chrt- najrýchlejší zo všetkých psov, je schopný dosiahnuť rýchlosť takmer 72 km/h. Bežiacich chrtov nájdete na maľbách v egyptských hrobkách starých takmer 5000 rokov. Vytrvalostný výkon mu však nie je príliš po chuti, hoci behy do 10-12 km zvládne bez akýchkoľvek problémov.
Foto: Dreamstime.com