Ide o samotnú cestu tam
A po tejto ceste na vrchol stojí mnoho malých vlajočiek, ktoré vyznačujú cestu. Porovnajme to teraz s cestou v horách, ktorá je veľmi kľukatá. Tieto malé vlajočky môžeme porovnať s výkonnostnými cieľmi a spôsobom ich dosiahnutia; sú starostlivo zasadené a určujú optimálnu cestu, ktorou možno vyliezť na vrchol. Čo je potrebné na to, aby sme vrchol dosiahli? Ktorú cestu si zvolíme? Môžeme túžiť po tom stať sa víťazom, ale čo predstavujú tie prvé kroky (podmienky na dosiahnutie), ktoré musíme urobiť, aby sme dosiahli cieľ? Tu samozrejme záleží na športe, ktorý prevádzkujeme. Môže to byť zlepšenie ohybnosti, sily, práca nôh, techniky atď. Výhodou „vyznačenej cesty“ je aj fakt, že môžeme občas spadnúť o kus späť. Spadneme tak len o malý kúsok. Pokiaľ zvolíme veľmi strmú cestu, teda iba s cieľom vrcholu, šanca spadnúť je príliš veľká a môže sa stať, že zostaneme ležať úplne dole. Dobré je zvoliť postupné ciele. S nimi môžeme pri každom tréningu a počas každého závodu pocítiť úspech a nazbierať potrebnú sebadôveru. Ak zvolíme správny postup, môžeme zažiť úspech pri každom tréningu a na každých pretekoch. Dosiahnutie konečného cieľa ide teda najlepšie pomocou rôznych medzistaníc. Ich dosiahnutie sa postará o pocit úspechu. Sme potom schopní urobiť niečo, čo sme predtým nedokázali. Náš pocit dôvery v novo dosiahnutú schopnosť vzrastie a s tým aj naša dôvera v dosiahnutie konečného cieľa.
Dokážeme viac, než si myslíme
A to platí v mnohých situáciách vrátane športu. Sebavedomí športovci budú skôr presvedčení o tom, že dokážu viac, ďalej a lepšie. Neustupujú totiž pred výzvou. Športovci s menšou sebadôverou často ani nepomyslia, že by mohli dosiahnuť niečo lepšie, a aj preto sa niekedy ani neodvážia o to pokúsiť. Sebavedomie tu zohráva naozaj veľkú úlohu. Ovplyvňuje športový výkon najrôznejším spôsobom. Veľké sebavedomie sa môže postarať o to, že v dôležitých momentoch podá športovec svoj najlepší výkon a po celú dobu súťaže zostane motivovaný, pretože verí, že je schopný dosiahnuť svoje osobné ciele. Sebavedomie je závislé na situácii, v ktorej sa nachádzame, prípadne špecifická v rámci úlohy, ktorý máme pred sebou. Viera vo vlastné schopnosti nemusí znamenať, že si človek myslí, že danú vec okamžite zvládne, všetko pôjde ľahko a okamžite bude mať úspech, ale že verí tomu, že je schopný sa to naučiť. Jedinec s vierou vo vlastnej schopnosti nemá tendenciu okamžite vzdať niečo, čo ešte nevie alebo čo práve nemá pod kontrolou. Naopak prijme výzvu s tým, že verí, že sa to naučí. Viera vo vlastné schopnosti je určitým synonymom pre sebadôveru. Viera vo vlastné schopnosti je akýmsi základom, na ktorom sebadôvera môže rásť a od ktorého sa môže vyvíjať. Falošná sebadôvera znamená, že si človek myslí, že je v niečom lepší, než v skutočnosti je. Športovec má v takom prípade o sebe mylnú predstavu, ktorá môže byť konštantná alebo založená na výhrach nad veľmi slabými súpermi. Niekedy sa tiež môže stať, že športovec navonok vyžaruje sebavedomie, ktoré ale vnútorne necíti. Sebadôvera je čiastočne tvorená tým, čo skutočne vieme, ale vedľa toho aj tým, čo si myslíme, že vieme. Naša sebadôvera silne závisí od toho, čo si myslíme. Športovci s dostatočnou seba dôverou veria (aj v prípade momentálneho neúspechu), že to vedia a idú ďalej. Hovoria si pozitívne veci, myslia pozitívne a nemajú strach snívať. Avšak myslieť si, že sebavedomie buď máme, alebo nemáme, by bol omyl. Dobré sebavedomie nie je žiadna náhoda alebo niečo geneticky dané. Sebavedomie je výsledkom trvalého spôsobu myslenia, stanovenia si cieľov a predstavivosti.