AKÉ BOLI TVOJE ÚPLNÉ ŠPORTOVÉ ZAČIATKY AŽ PO PRÍPRAVU NA MARATÓN?
Sedemnásť rokov som sa venoval vrcholovo vodnému slalomu, čo je šport, kde sa využíva najmä vrchná časť tela. Bežecké, bežkárske a cyklistické tréningy, aj keď neboli mojimi obľúbenými, majú miesto vo všeobecnej príprave vodných slalomárov, najmä v zimných mesiacoch, keď sa nedá chodiť na vodu. V roku 2015 po ukončení štúdia na FTVŠ UK v Bratislave v odbore kanoistika som postupne ukončil aj kanoistickú športovú etapu a začal som pracovať na plný úväzok ako tréner vodného slalomu. Krátko po športovej príprave som začal párkrát do týždňa behať len tak pre zdravie. Na prvý maratón, ktorý som bežal v roku 2018, som sa nijako špeciálne nepripravoval. Jednoduchú štruktúru začal mať môj tréning po sústredení v Austrálii 2019, kde som sa pridával na tréningy k českému kolegovi, ktorý ma zasvätil do jeho atletického tréningu. Nadchlo ma to. V tomto období som 10 km behal za približne 36 – 37 minút. Tréningové plány som si v tej dobe zostavoval sám, podľa toho, čo som „odkukal“ a naštudoval. Prišiel rok 2020 a s ním aj korona. Na toto obdobie si pamätám veľmi dobre, pretože pracovné povinnosti boli značne obmedzené kvôli pandémii a ja som začal behať pravidelnejšie a hlavne dvojfázovo. Na jeseň som bežal Medzinárodný maratón mieru v Košiciach a na moje prekvapenie som bežal čas 2:33:01. Do pretekov som išiel s tým, že by bolo super pokoriť hranicu 2:40. V tomto období som sa spoznal s viacerými atlétmi v Bratislave. Na jeseň 2020 som sa dal na jednom tréningu do reči s trénerom Štefanom Merešom, ktorý navrhol, či by som nechcel vyskúšať trénovať pod jeho vedením. Po istom čase som súhlasil a odvtedy trénujem podľa jeho plánov, ktoré sú zaujímavé a inšpiratívne. Na ďalší rok sme si stanovili hlavný cieľ jesenný maratón v Košiciach, kde som chcel zbehnúť pod 2:30, čo sa mi aj podarilo s časom 2:28:50.
VYTRVALCI ZAČIATOČNÍCI ROBIA MNOŽSTVO CHÝB. ČO BY SI IM PORADIL, ABY ICH ROBILI ČO NAJMENEJ?
Podľa môjho názoru je najdôležitejšia konzistentnosť v samotnom trénovaní a udržiavanie potrebného objemu nabehaných kilometrov. Z dlhodobého hľadiska je dôležitá nadväznosť tréningových podnetov. Najprv sa zrýchliť na kratšie trate 5 – 10 – 21,1 km a v poslednej fáze prípravy trénovať maratónske tempo a dlhé behy. Počas samotného maratónu je veľmi dôležité si vybrať správnu obuv, ktorá vám vyhovuje z hľadiska komfortu a nerobí vám otlaky. Často sa stáva, že si bežci kúpia novú obuv, ktorú si prvýkrát obujú na samotný maratón. Chyba. Treba si pár tréningov odbehať aj v obuvi určenej na preteky, aby ste vedeli, či vás teniska netlačí a či si chodidlo zvyklo na danú obuv. Občerstvovanie je zo všetkých bežeckých disciplín najdôležitejšie práve pri maratóne. V pretekoch na 5 – 10 – 21,1 km sa za normálneho počasia zaobídete aj bez doplnenia tekutín a stravy. Počas maratónu sa mi osvedčilo piť v malých množstvách tekutiny (ak nie je poruke iónový nápoj, postačí aj voda) na každej „občerstvovačke“ (obyčajne každých 5 km). Veľmi dôležité je aj správne časovanie sacharidov vo forme gélov, hydrogélov, banánov... Stravovanie môže pokaziť celý zážitok aj výkon v maratóne. Preto je dôležité, aby ste stravu a tekutiny, ktoré plánujete použiť počas maratónu, vyskúšali už počas tréningu. Najčastejšie sa trénovanie stravovania skúša počas dlhých behov alebo behov v špeciálnom maratónskom tempe. Nezdá sa to, ale aj prevzatie fľašky, napitie a jedenie dokáže ubrať z energie a rozhodiť z rytmu. Musíme si uvedomiť, že maratón má 42,2 km a priemerný bežec ho zabehne za 3 – 4 hodiny. Ak sa necháme strhnúť davom a rozbehneme preteky rýchlejšie, ako je v našich silách, môže byť posledných 10 – 12 km veľmi bolestivých a nekonečných. Myslím si, že dobrou taktikou môže byť rozdeliť si maratón na tretiny. Prvú tretinu bežať pomalšie ako cieľové tempo, druhú tretinu na úrovni cieľového tempa a poslednú tretinu sa snažiť ísť o niečo rýchlejšie.
TVOJA PRIATEĽKA JE TIEŽ BEŽKYŇA. CHODIEVATE SPOLU AJ NA PRETEKY?
Žofka behá stredné trate a začína postupne behať aj dlhšie trate. Keď je možnosť, chodievame voľné behy spolu. Keď má náročnejší tréning a mne to sedí do plánu, tak jej pomôžem s odtiahnutím tréningu a ja si „zamakám“ tiež. Tým, že behá hlavne 800 a 1 500 m, tak do rýchlejších úsekov s ňou radšej nejdem. Keď nám to dovoľuje kalendár, tak chodíme na preteky spoločne, kde obaja pretekáme. Inokedy idem na preteky ako podpora ja a inokedy ide fandiť ona mne. Je to pestré.
AKO ZVLÁDAŠ SKOMBINOVAŤ CIVILNÉ ZAMESTNANIE A TRÉNINGY?
Myslím si, že keď bežca baví trénovať a pripravovať sa, tak sa dá skombinovať zamestnanie a aj tréningy. Samozrejme, je to veľmi individuálne a vstupuje do toho veľa faktorov, ako je typ zamestnania, rodinné povinnosti či pracovná doba. Ja som si v trénovaní našiel určitú rutinu, ktorá neovplyvňuje povinnosti, ktoré musím splniť počas dňa.
VRÁŤME SA EŠTE KU KANOISTIKE. ČO ŤA PRILÁKALO K TOMUTO KRÁSNEMU, NO VEĽMI NÁROČNÉMU ŠPORTU?
Pochádzam z vodáckej rodiny. Otec aj sestra v mladosti robili kanoistiku a chodievali aj na mládežnícke preteky. Od malička som vyrastal v lodenici v Karlovej Vsi, takže pre mňa bola voda a kajak prirodzeným prostredím. Po olympiáde v Sydney 2000 vznikol aj vďaka bratom Hochschornerovcom v karloveskej zátoke nový klub ŠKP. Mojou prvou trénerkou bola práve mama olympijských víťazov „Hochšíkov“, ktorá mi dala základy a vybudoval som si aj vďaka nej vzťah k vodnému slalomu. Tréningy bývajú veľmi pestré, keďže je to multifaktoriálny šport, kde treba byť silný, rýchly, vytrvalý a zároveň je koordinačne náročný. Tréning vodného slalomára je rôznorodý. Od februára, marca do októbra je sezóna a 80 % tréningov je na vode, kde sa „driluje“ technika a kondičné aspekty, ktoré vplývajú na športový výkon. Okolo 20 % tvoria v tomto období doplnkové športy (beh, bicykel, posilňovanie, športové hry), ktoré slúžia na udržanie všeobecnej kondície. Pomer medzi kanoistickým a všeobecným tréningom sa rapídne mení v zimnej príprave (október až február/marec), keď je približne 50 % na vode a 50 % na suchu. Zima je obdobie, keď klimatické podmienky neumožňujú toľko trénovať na vode, a preto je priestor na ostatné tréningové prostriedky. V zime sa najmä rozvíja sila v posilňovni, lezie sa na umelej stene. Niekoľkokrát za zimu chodíme na bežkárske sústredenie, kde sa rozvíja aeróbna vytrvalosť. Z doplnkových športov chodievame rozvíjať koordináciu do gymnastickej telocvične, plávať a hráme športové hry (najčastejšie futbal).
AKÉ BOLI TVOJE NAJVÄČŠIE ÚSPECHY?
Počas kariéry som bol 1x na ME juniorov, 3x na ME do 23 rokov, 3x na MS do 23 rokov a v seniorskej reprezentácii som bol na MS, ME a 7x som štartoval vo svetovom pohári. Takže dokopy som bol na 14 najväčších svetových a európskych podujatiach. V juniorskom veku (do 18 rokov) som bol 6. a 3. na majstrovstvách Európy. V kategórii do 23 rokov sa mi podarilo obsadiť 5. miesto na majstrovstvách Európy. V seniorskej kategórii sme v súťaži tímov skončili 4. na majstrovstvách sveta a 6. na európskom šampionáte. Počas celej kariéry som bol spolu v tíme s najúspešnejšími slovenskými reprezentantmi ako sú Hochschornerovci, Škantárovci, Beňuš, Martikán, Kaliská, Dukátová, Grigar. Som veľmi vďačný, že som bol s nimi v tíme a mohol som odsledovať, kto, čo a ako robí. Boli to veľmi cenné skúsenosti.
A ČO NAJBLIŽŠIA BUDÚCNOSŤ?
V zimnej sezóne 2022 som si vyskúšal aj krátku prípravu na halové preteky na 3 000 m pre spestrenie prípravy. Absolvoval som preteky, kde som pocítil, aké je náročné behať v rýchlom tempe na takúto vzdialenosť. Pracovne ma čaká náročný cestovateľský rok. Ak absolvujem všetky naplánované kajakárske sústredenia a preteky, budem mimo domova okolo 140 – 150 dní. Mám však šťastie, že behať sa dá všade a kedykoľvek. Ak mi zdravie bude slúžiť ako doteraz, rád by som si zlepšil časy na 10 km, polmaratón a maratón. Či sa to podarí, uvidíme počas sezóny. Pokiaľ som zdravý, tak je beh zábava, psychohygiena. Takže aj keď na niektoré preteky nebudem môcť ísť, trénovať budem stále. Tento rok, ak pandemická situácia dovolí, radi by sme išli na dovolenku do Kene, kde by sme pocestovali a spoznali tamojšiu bežeckú a životnú kultúru. Navštíviť malé mestečko, kde je najväčšia koncentrácia olympijských víťazov, svetových rekordérov musí byť zážitok.