Tridsaťsedemročný zverenec Mateja Spišiaka sa do histórie pretekov zapísal ako ich prvý štvornásobný víťaz, predtým triumfoval v rokoch 2011, 2015 a 2018. Tóth sa presne 286 dní pred štartom pretekov na 50 km na budúcoročných OH stal prvým slovenským atlétom s istotou účasti na hrách v Tokiu, ktoré by mali byť už jeho piate!
„Svetový výkon roka takej výbornej hodnoty ma trochu prekvapil,“ priznal Matej Tóth „Vedel som, že mám na to, aby som päťdesiatku odšliapal v tempe 4:30 na kilometer, no tajne som dúfal, že možno stlačím ešte ďalšiu minútku či dve. Výkon 3:41:15 je však ešte o ďalšiu úroveň vyššie, veľmi sa z môjho času teším. Išiel som najmä na začiatku s veľkou rezervou. S trénerom sme sa dohodli, že do 30. kilometra sa nebudem hecovať. Som rád, že som bol trpezlivý. Napriek rokom, ktoré mi pribúdajú, sme s trénerom a mojím tímom na dobrej ceste. Keď cíti človek podporu, aj v takomto veku môže dosahovať špičkové výsledky. Mám za sebou ďalšiu výbornú skúsenosť a teším sa, že som absolvoval päťdesiatku znova s dobrým pocitom, lebo tie predošlé na ME v Berlíne a MS v Dauhe boli veľmi náročné.“
Tóth od začiatku kráčal na čele, spočiatku v tempe 4:26 – 4:29, v druhej polovici sa dokonca dostal aj na 4:20 min na kilometer. Až do 30. kilometra sa tesne za ním s odstupom okolo 30 sekúnd držal Karl Junghannss. Lenže kým s pribúdajúcimi kilometrami Tóth zrýchľoval, 24-ročný Nemec spomaľoval, čo dokumentujú i časy, ako zvládli prvú a druhú polovicu pretekov. Olympijský šampión z Ria 2016 zašliapal prvých 25 km za 1:51:33, druhých za 1:49:42, no v prípade bývalého vicemajstra Európy do 23 rokov (2017) prišlo k rapídnemu spomaleniu z 1:52:04 na 1:57:41…
Chodec banskobystrickej Dukly vo svojej pätnástej päťdesiatke v kariére – 392 dní od predošlej na MS 2019 v katarskej Dauhe – vybojoval pätnáste slovenské prvenstvo na Dudinskej päťdesiatke. Zinkasoval zaň víťaznú prémiu 1000 eur. Všetkých súperov predstihol minimálne o jeden 1-kilometrový okruh… Matej Tóth súťažil v Dudinciach dovedna už 22. raz v kariére, premiéru mal v roku 1997 v žiackej súťaži na 3 km.
“Napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam súvisiacim s koronavírusovou pandémiou pripravili organizátori skvelé podujatie – síce s komornou, ale krásnou atmosférou,” pochválil Matej Tóth nepriamo aj svojich švagrov, šéfa organizačného výboru a prezidenta SAZ Petra Korčoka a riaditeľa pretekov Júliusa Korčoka. “Mali sme výborné podmienky, aj keď ten jemný dážď v druhej polovici nemusel prísť. Dokonale som využil dobrú formu, preteky som si po celý čas užíval. Záver bol síce už trochu náročnejší: nie však energeticky, ale tým, že sú na okruhu ostré zákruty a svaly a šľachy dosť trpeli. Cítim si azda všetky, ale pocit v cieli stál za to.“
Dôvod na spokojnosť mal i Tóthov tréner Matej Spišiak, ktorý šampiónovu prípravu prevzal v októbri 2013: „Podarilo sa nám splniť cieľ, a ako som vravel pred pretekmi, že ak sa bude všetko vyvíjať dobre, skúsime pridať niečo navyše. A Maťo veru pridal navyše dosť… Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré sprevádzali celú sezónu a aj neistota okolo prípravy Dudinskej päťdesiatky – dlho sme nevedeli, či sa vôbec uskutoční – predviedol Maťo fantastický výkon. Čas okolo 3:40 – 3:41 je známka najvyššej kvality a záruka umiestenia v prvej trojke na vrcholných podujatiach. Išiel presne tak, ako sme sa dohodli: v úvode v tempe okolo 4:30 min na kilometer, aby si to vyskúšal, otestoval sa, a potom, ak sa bude cítiť dobre, postupne pomaličky zrýchľovať. Maťo dokázal, že je naozaj veľký pretekár.“
Matejov perfektný výkon je o to cennejší, že celú prípravu na netradičnú jesennú Dudinskú päťdesiatku absolvoval doma. Tradičné vysokohorské sústredenie nahradil domácou stredohorskou prípravou.
„Ukázalo sa, že ani takáto tréningová alternatíva nemusí byť vôbec zlá. Dokázal, že aj vo vyššom veku a len z tréningov v domácich podmienkach sa vie pripraviť na vynikajúcu úroveň. Maťo predviedol skvelý výkon a dovolím si povedať, že má ešte rezervy,“ odhadoval Matej Spišiak Tóthove, zdá sa, až takmer nevyčerpateľné možnosti.
Na druhej priečke skončil 3-násobný dudinský víťaz Rafal Augustyn z Poľska (3:47:42), ktorému nešlo o olympijský limit, už ho mal z minulého roka. Skúsený 36-ročný chodec stál v Dudinciach na stupni víťazov už siedmy (!) raz, šiestykrát za sebou. Zvíťazil v rokoch 2010, 2014, 2016, druhý finišoval v rokoch 2015, 2017, 2020 a vlani skončil tretí.
Tokijský limit 3:50 h h splnili i ďalší dvaja v cieli – tretí Ekvádorčan Andrés Chocho (3:48:57) a štvrtý Karl Junghannssz Nemecka (3:49:45), ktorý sa do 46. kilometra držal na druhej priečke, no potom bojoval s obrovskou krízou a ledva-ledva stihol požadovaný čas pre účasť na hrách pod piatimi kruhmi. Vytrápil sa veru poriadne, záverečných 10 km absolvoval za 50:53 min… Z 11 chodcov na štarte prišlo do cieľa 8, len jediný z nich, Poliak Jelonek, neprekonal štvorhodinovú hranicu.
Ženy napokon štartovali len dve, Brazílčanka Erica de Senová Rochová nenastúpila na štart pre bolesti v krížoch. Zvíťazila, podobne ako v premiére súťaže žien na 50 km v Dudincicah v roku 2017, poľská chodkyňa Agnieszka Ellwardová za 4:38:44 h. Tridsaťjedenročná tohtoročná vicemajsterka Poľska na 20 km skončil na D50 zakaždým na stupni víťazom: okrem triumfov v rokoch 2017 a 2020 bola druhá v roku 2018 a vlani tretia.