Daniela Ledecká síce skončila “až” šiesta, avšak nečakane utvorila slovenský rekord časom 56,79 sekundy. Doterajšie maximum Lucie Vadlejch (za slobodna Slaničková) z 2. 8. 2014 v Ostrave zlepšila o 17 stotín. Zverenke Kataríny Adlerovej v ŠK ŠOG Nitra, ktorá zo svojho osobného maxima z ME 2018 v Berlíne (57,81) skresala v Šamoríne viac ako sekundu (!), chýba k limitu na jesenné MS v Dauhe už „iba“ 79 stotín. Víťazka Kiah Seymourová z USA utvorila základný rekord šamorínskeho štadióna 55,92.
„Na péteesku som sa veľmi tešila, súťažiť pred domácim publikom je čosi výnimočné. Zo slovenského rekordu mám veľkú radosť. Hoci v sezóne behám dobre a zlepšujem si osobáky, netušila som, čo od pretekov čakať,“ vravela usmiata Daniela Ledecká. “V cieľovej rovinke som ešte poriadne zabojovala, fanúšikovia ma hnali dopredu, za čo im veľmi ďakujem. Preteky som si užívala.”
Danielu Ledeckú “nakopol” vlaňajší štart na ME v Berlíne, kde bola aj členka ôsmej štafety na 4 x 400 m. Už od halovej sezóny si zlepšuje osobáky na všetkých možných tratiach. V aktuálnej letnej sezóne má na konte rekordné zápisy na 100 m (12,00), 200 m (24,13), 400 m (53,29) a teraz aj na 400 m prekážok (56,79). V každom z doterajších štyroch štartov v sezóne vo svojej hlavnej disciplíne sa zlepšila (58,77 – 58,12 – 57,93 – 56,79).
Na 400 m prekážok mužov sa o rekord štadióna, podobne ako Seymourová, postaral jej krajan Johnny Dutchvýkonom 49,26. Martin Kučera na 5. mieste posunul slovenské sezónne maximum na 50,85, juniori Matej Baluch (52,60) a Patrik Dömötör (52,66) si zlepšili osobné rekordy.
Džibuťan Ayanleh Souleiman splnil, čo sľúbil : časom 2:16,51 min zlepšil Jungwirthow najstarší rekord P-T-S 2:19,6 min z 1. 9. 1957 a utvoril i svetový výkon roka. Doterajší 2:20,62 patril Španielovi Jesúsovi Gómezovi. “Som spokojný s mojím výkonom aj organizáciou mítingu. Všetko je tu výborné a určite sa do Šamorína rád vrátim za ďalšími rekordmi,” tvrdil halový svetový rekordér na tisícke.
Najväčšia hviezda P-T-S, dvojnásobný olympijský víťaz Christian Taylor zvíťazil výkonom 17,33 m (v protivetre 1,4 m/s) z druhej série, za 17 m sa dostal aj vo štvrtom (17,32/-0,8). Tomáš Veszelka utvoril slovenský výkon roka 16,24 m v záverečnom pokuse a skončil piaty. “Nevedel som si rady s protivetrom. Viackrát sa mi stalo, že zafúkal práve pri odraze a ja som pocítil pred sebou ako keby stenu. Škoda, lebo som sa cítil vo výbornej forme,” objasňoval zverenec Radoslava Dubovského.
V chôdzi žien na 3000 m utvorila Mária Katerinka Czaková najlepší slovenský výkon histórie 12:30,32 mi (doteraz 12:34,29) a dostala sa ja na prvú priečku tohtoročných svetových tabuliek. “Konečne padol osobák aj na tritisícke. Pokúšala som sa oň vonku aj v hale, ale stále mi ušiel o pár stotiniek. Teraz to už vyšlo,”radovala sa zverenka trénerskej dvojice Matej Spišiak – Martin Pupiš.
V pretekoch mužov Dawid Tomala obhájil prvenstvo vo svetovom výkone roka 11:00,36 min, hneď za ním skončil druhý vo veľkom osobnom rekorde 11:04,16 min Slovák Dominik Černý. “Som neskutočne šťastný. Pocity z pretekov mám výborné, pretože som si po zranení zlepšil osobák o celú polminútu. Je to niečo úžasné. Teší ma, že som získal skalp Juhoafričana Shangeho,” vravel Černý.
Talentovaná Gabriela Gajanová skončila na ďalšom mítingu štatútu EA Classic – po pražskom Odložilovom memoriáli – znova druhá a znova prehrala len s Afričankou – Etiópčankou Freweyni Hailuovou (2:00,95). Zverenka Pavla Slouku si však zabehla druhý najlepší čas kariéry 2:01,88. “Päťdesiat metrov pred cieľom som vedela, že už na Etiópčanku nemám, nohy mi už nefungovali. S druhým miestom som však spokojná. Nebežalo sa mi tak v pohode ako v Prahe,” porovnávala v cieli Gabika Gajanová.
Halový majster Európy na 60 m Ján Volko si síce v rozbehu na 100 m o dve stotinky zlepšil sezónne maximum na 10,38, no vo finále sa už nezlepšil (10,43) a skončil ôsmy. “Ešte to nie je ono, som v plnej príprave a navyše, vôbec mi nevyšiel štart, ktorý je na stovke dôležitý. Cítim sa ešte nevybehaný, no v tejto fáze prípravy to nie je zlé. Ak by v rozbehu nefúkalo proti, ale do chrbta, asi by som sa dostal pod 10,30. Konkurencia bola tak ako v minulosti kvalitná, ale oveľa vyrovnanejšia. Atmosféra? Ako vždy – skvelá,”vravel v prvom posúťažnom hodnotení.
Šamorínsku stovku vyhral v protivetre 0,9 m/s suverénne Christopher Belcher z USA za 10,18 pred Greenom z Antiguy (10,24) a Brazílčanom Do Nascimentom (10,26).
Vo výške mužov ponúkol Sýrčan Majd Eddin Ghazal rekord štadióna 230 cm a neúspešne sa pokúšal i o svetový výkon roka 233 cm. Takisto najlepší čas v histórii šamorínskeho štadióna zabehli na 400 m Grékyňa María Belimpasakiová (51,96) a na 3000 m prekážok Tafese Soboka z Etiópie (8:24,80).
Na 100 m prekážok mala smolu majsterka Európy 2018 Elvira Hermanová. Na vedúcej pozícii zakopla na predposlednej prekážke, úplne ju to vyhodilo z rytmu a skončila piata (13,55). Bieloruskino zaváhanie využila Ukrajinka Hanna Ploticynová (13,15), ktorá iba o 2 tisíciny predstihla americkú viacbojársku špecialistku Kendell Williamsovú.
Slovenská nádej Stanislava Lajčáková po 3. mieste v I. rozbehu (13,45) na finále nenastúpila. “Po dobehu cítila stuhnutý sval piriformis a bolesť vyrážala do bedra. V rozcvičke na finále to však bolelo ešte intenzívnejšie, dalo by sa s tým bežať, ale neriskovali sme väčšie zranenie, keďže už o týždeň sú Európske hry v Minsku,” vysvetlil Lajčákovej absenciu vo finále kouč Michal Škvarka. “Verím, že o deň – dva bude v poriadku.”