Stropkovčanka Nika Čorbová vyhrala v Salzburgu 100-kilometrové bežecké preteky Mozart 100 a časom 10:44:42 hod. utvorila nový traťový rekord (bežalo sa 22. júna).
Čo sa týka počtu absolvovaných pretekov je pritom 23-ročná športovkyňa stále skôr bežecká začiatočníčka. Doteraz sa predstavila len dvakrát na štvorkilometrovom Nočnom behu Prešovom, v júni odbehla 10-kilometrové preteky v Rosenheime a doteraz najdlhšiu trať absolvovala 12. mája tohto roku na Stropkovskej dvadsiatke, kde skončila tretia. Dokonca ani v tréningu nezabehla viac ako dvadsať kilometrov. O to väčšie bolo prekvapenie z jej výsledku.
Na podujatí štartovalo viac ako 500 pretekárov na tratiach dlhých 25, 55 a 100 km. Bežalo sa v okolí
Salzburgu a jazera Fuschslsee. V kráľovskej kategórii sa predstavilo 101 mužov a žien. V celkovom poradí obsadila Čorbová 24. miesto.
„Absolvovať podobné preteky bola pre mňa veľká výzva a zároveň sen. Myslela som si však, že je to hudba ďalekej budúcnosti. Tohtoročným cieľom bolo zabehnúť októbrový Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. O pretekoch som sa dozvedela len týždeň pred behom. V stredu som sa rozhodla, že sa prihlásim a v sobotu o piatej ráno som už stála na štarte,“ hovorí s úsmevom Nika, ktorá ultramaratón absolvovala v drese stropkovského NO TAK Bike Teamu.
Na podujatie sa nijako zvlášť nepripravovala. Obvykle beháva každé ráno zhruba hodinu. Hovorí však, že je v pohybe neustále. Chodí na lyžiarske súťaže, absolvovala aj niekoľko pretekov v cestnej i horskej cyklistike.
Od začiatku vládla na trati i popri nej úžasná atmosféra, čo Nike psychicky veľmi pomohlo. „Behalo sa mi neskutočne dobre, celý čas som myslela na to, že to zvládnem, že to chcem zvládnuť. Nemala som žiadnu krízu, čo ma aj prekvapilo. Vždy, keď nastali psychicky vypäté situácie, povedala som si, že behám pre moju rodinu, a že im tento beh darujem. To bola veľká psychická pomoc. Ale o tom, že prídem do cieľa prvá spomedzi žien, a ešte s takýmto náskokom (druhá v poradí mala stratu 31 minút, tretia 91 minút – pozn. red.) sa mi ani nesnívalo. Mojím cieľom bolo dobehnúť do cieľa a mať čas do 14 hodín,“ priznala.
Pretekári absolvovali až 2175 výškových metrov. Bežalo sa v hornatom teréne, po poliach, lesných cestách, len kúsok po spevnenom povrchu. Problémy prišli na 65. kilometri. Nika nepekne spadla, výsledkom bolo zodreté a opuchnuté koleno.
"Musela som zaťať zuby a ísť ďalej. Bolesť šla bokom, vedela som, že som prvá a mám pred sebou už „len“ 35 km. Najhoršie boli posledné tri kilometre v Salzburgu. V hlave som už nemala nič iné len cieľ. No a tam už bola atmosféra neopakovateľná. Preťala som pásku, samé gratulácie, objatia, interview a fotografovanie. Kvôli fotografiám som dokonca do cieľa bežala až trikrát. Cítila som sa ako najväčšia hviezda,“ opisuje Nika, ktorá v Rakúsku pracuje ako animátorka v hoteli. V zime pôsobí ako lyžiarska inštruktorka a v septembri sa chystá na vysokú školu do Banskej Bystrice.
Po náročnom behu nemala ani čas poriadne zregenerovať. Na druhý deň o deviatej ráno už pracovala.