„Neviem, čo mám povedať, ešte stále som v šoku, neskutočne sa teším, splnilo sa mi to, čo som si priala. Išla som si za tým, bola som odvážna a bojovala som až do posledných metrov," povedala šžastná Gajanová.
Doterajšie tohtoročné maximum 24-ročnej Liptáčky malo hodnotu 1:59,43 z utorňajšieho semifinále v talianskej metropole. Osobný rekord 1:58,78 dosiahla zverenka švajčiarskeho kouča Louisa Heyera vlani 4. septembra v Bellinzone. Vo finále kontinentálneho šampionátu za ním zaostala o stotinku.
„Celý deň som bola dobre nastavená, snažila som sa užívať si každý jeden moment pred mojím prvým veľkým seniorským finále. Okolo obeda som sa bola rozhýbať v blízkosti hotela. Praktizujem to pred každým večerným behom: dám si mobilitu, rozklušem sa na prebratie, aby som nebola prispatá. Najhoršie mi bolo na rozcvičováku, necítila som sa úplne ideálne. Predsa len, súťažili sme tretí deň po sebe na veľmi vysokej úrovni. Tréner ma upokojoval, že máme natrénované na to, aby som zvládla celý šampionát. Pomáhal mi, aby som zostala pokojná a koncentrovaná,“ popisovala Gajanová pre mediálny servis SAZ.
Výkonom 1:58,65 obhájila zlato z Mníchova 2022 favorizovaná a v súlade s očakávaniami od štartu tempo diktujúca Britka Keely Hodgkinsonová. Stupne doplnila Francúzka Anaïs Bourgoinová (1:59,30).
„Vždy som snívala, že raz získam medailu na seniorskom vrcholnom podujatí. Dnes prišiel ten deň. Vidím svojich rodičov a priateľov so slovenskou vlajkou na tribúne a nemôžem uveriť tomu, čo sa stalo. Zapísala som sa do histórie slovenskej atletiky. Stále som z toho v šoku. Musím vysloviť obrovskú vďaku svojmu trénerovi, ktorý ma skvelo pripravil na preteky,“ uviedla pre spravodajstvo Európskej atletiky (EA) “GaGa”, ktorú v dejisku podporoval rovnomenný 13-členný fanklub zložený napospol z jej najbližších.
„Asi najradšej som za ocina. Mala som tú celú rodinu, mamu, súrodencov, tety aj môjho priateľa. Ocino ma však doviedol k atletike, on najviac prežíval celú to moju cestu. Som neskutočne šťastná, že to dnešné finále videl na vlastné oči,“ nadšene a dojato sa zverila dcéra.
„Pred takmer päťdesiatimi rokmi získala v Ríme striebornú medailu diaľkarka Eva Šuranová. Žiaľ, už nie je medzi nami, ale jej rodina mi pred šampionátom písala, ako veľmi mi držia palce. Neviem, ako je to možné, ale zabralo to, stal sa zázrak,“ vyhlásila Gajanová.
Zo vstupnej štvrtej dráhy, v reále tretej od vnútorného okraja, Slovenka začala na šiestej pozícii. Na tej bola aj po úvodnom okruhu, a to s medzičasom 59,17. Po vybehnutí na protiľahlú rovinku sa takticky šikovne a zároveň bežecky dostatočne disponovane posunula najprv na piaty a potom pred finišom dokonca na štvrtý post bez toho, aby obiehaním rozdávala metre: „Taktika bola, aby som sa držala v kontakte, ale neplašila sa. Na začiatku som si mala šetriť sily, zbytočne nemeniť tempo, predviesť plynulý beh s rýchlym záverom. Na méte 600 som už chcela byť za čelom, aby som mala možnosť bojovať o medaily.“
Gajanová perfektne našla aj priestor na záverečný útok vnútrajškom a už v polovici cieľovej rovinky sa zjavne črtalo jej konečné umiestnenie: „S trénerom sme sa dohodli, že pri zbiehaní sa nebudem tlačiť úplne dopredu, čakali sme však, že sa bude bežať rýchlejšie, a nechcela som to zo začiatku prepáliť. Keď som už mala dobrú pozíciu, snažila som sa ju držať a byť v pretekoch stále prítomná, bojovať.“
V úplnom závere dokonca opticky zaujímavo hrozila aj neskoršej víťazke. Pre RTVS povedala: „Keď som na posledných metroch videla, že mám na dosah aj Keely, tak som sa ju snažila dobehnúť, ale bolo neskoro. Asi som mala pred ňou príliš veľký rešpekt, je to predsa len veľmi skúsená pretekárka. Napriek tomu mám zo striebra neskutočnú radosť, beriem ho všetkými desiatimi.“