Kedy ste sa definitívne rozhodli, že v 100. ročníku MMM pobežíte svoj prvý ozajstný maratón?
„Udialo sa to niekedy na jar, keď už bolo jasné, že je polmaratón vypredaný. Veľmi som chcel v Košiciach bežať, a preto som si povedal, že to risknem a – prihlásil som sa na maratón.“
Čo bol kľúčový impulz, že ste sa rozhodli zabehnúť si premiérovo kráľovskú vytrvaleckú disciplínu práve na stom ročníku košického maratónu?
„Prsty v tom majú moji najbližší – švagor Julo Korčok a takmer švagriná, jeho partnerka Veronika Ľašová. Priznám sa, váhal som, či sa prihlásiť, lebo maratón je predsa len maratón a nie 10 kilometrov. Keď mi však obaja napísali, že oni sa už prihlásili, šiel som do toho aj ja.“
Kedy ste začali s pravidelnou prípravou na MMM?
„So serióznou, úplne na košický maratón cielenou prípravou, som začal na začiatku letných prázdnin. Takže summa summarum mal som na ňu tri mesiace.“
Ako často trénujete, robíte to systematicky?
„Snažím sa behať štyri- až päťkrát v týždni. Pre mnoho rôznych povinností to však nemôžem robiť úplne systematicky a plánovane. Snažil som sa dodržať jedine to, aby som raz v týždni absolvoval jeden dlhý tréning v objeme 20 až 30 kilometrov.“
Beháte len podľa svojich pocitov a chuti alebo máte pripravený klasický tréningový plán? Prípadne – konzultujete s niekým vaše tréningy?
„Plán nemám a nemám ani konzultanta… Povedal som si len toľko, že do konca augusta musím zvládnuť 30 km v tréningu s pocitom, že by som mohol potom ďalej pokračovať. K tomuto som sa snažil dopracovať a vyšlo to.“
S vrcholovým športom ste skončili po tokijskej olympiáde na jeseň 2021. Bolo pre vás náročné vrátiť sa po dlhšej pauze k pravidelnému tréningu?
„Moje telo výpadok v pravidelnom športovaní už celkom cítilo. V záverečnej fáze prípravy, keď som niekedy unavený po práci alebo po služobnej ceste už nemal najmenšiu chuť ísť behať, som na vlastnej koži zistil, aké je to trénovať nie iba vtedy, keď má človek chuť, ale aj vtedy, keď sa mu nechce, no cíti nejakú zodpovednosť. V takých chvíľach som si neraz povedal, že radšej sa ‚hecnem‘, ako by som mal potom v Košiciach trpieť…“
Čo bolo pre vás v príprave na maratón najťažšie?
„Jednoznačne nájsť si čas na tréning popri iných povinnostiach! Vždy som obdivoval hobby bežcov, ktorí sa dokážu pripraviť na výborné výkony neraz aj popri náročnej práci. No a teraz, keď z vlastnej skúsenosti viem, aké to je, obdivujem ich ešte viac.“
Chodecký maratón na 50 kilometrov ste zvládli najlepšie za 3:34:38 h. Za koľko si trúfate zvládnuť bežecký maratón na 42,195 km?
„Vyzerá to tak, že budem pomalší. Tempo 4:18 min na kilometer, akým som šiel svojich najlepších 50 km, je asi nereálne. Podľa tréningov mi to vychádza na tempo okolo 4:30 min na kilometer, čiže maratón by som mal zabehnúť okolo 3:10 h. Aj keby to však bolo pomalšie, no s dobrým pocitom, vôbec by mi to neprekážalo. Chcem si jubilejný ročník a svoj premiérový maratón najmä užiť a nie ísť na hranicu svojich možností.“
Už ste premýšľali o stratégii, s akou sa v nedeľu 1. októbra postavíte na štart 100. ročníka MMM?
„Základ bude najmä neprepáliť tempo! Nesmiem sa nechať strhnúť atmosférou a radšej si ušetrím nejakú rezervu na druhé kolo a záver pretekov.“
Tešíte sa už na okamih, keď 1. októbra ráno o deviatej zaznie štartový výstrel? Cítite nejakú trému či napätie?
„Určite sa veľmi teším a myslím si, že aj nervozita bude taká ako za mojich žiackych čias. Predsa len idem do niečoho nového, nepoznaného… Verím však, že v konečnom dôsledku budú neustále prevládať pozitívne emócie.“