Okrem dráhy a všetkých sektorov ponúka aj tribúnu pre tri stovky divákov. Tento región sa tak výrazným spôsobom vracia na atletickú mapu, keďže dráhu má už viac ako rok Martin. Otvorenú dráhu má aj Kysucké Nové Mesto, Čadca a ovál sa od júna využíva už aj v Dolnom Kubíne.
Na slávnosti boli okrem ďalších aj rektor Žilinskej univerzity v Žiline Jozef Jandačka, viceprezident SAZ Ladislav Asványi, primátor Žiliny Peter Fiabáne, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, štátny tajomník pre šport Ivan Husár, zástupcovia Slovenského olympijského a športového výboru a zhotoviteľa diela.
Slovenský atletický zväz pri príležitosti otvorenia štadióna odovzdal dekrét a slávnostne uviedol do Siene slávy slovenskej atletiky legendu žilinskej atletiky a prvú Slovenku, ktorá sa zúčastnila atletických majstrovstiev Európy Alenu Hejtmánkovú–Holárkovú.
Na začiatku realizácie projektu Slovenského atletického zväzu bol ambiciózny plán vybudovania, prípadne modernizácie už fungujúcej atletickej infraštruktúry. Všetko odštartovalo schválenie päťmiliónovej dotácie, ktorú 12. júna 2019 schválila Vláda Slovenskej republiky, ktoré sa mali použiť v rokoch 2020 až 2021. Skôr ako sa väčšina projektov rozhýbala od prvotnej myšlienky do akejkoľvek fázy realizácie, zasiahla vyššia moc v podobe svetovej pandémie. Tá na Slovensku pozastavila fungovanie samospráv, keďže mnoho úradov fungovalo v online režime a väčšina úradníkov pracovala doma. „Boli naozaj veľké problémy od projektových príprav až po nachystanie pozemkov a ďalších záležitostí, ktoré sú potrebné koordinovať so samosprávami. Realizáciu projektov spomaľovali všetky tie schvaľovacie procesy a výberové konania. A keďže ide skutočne o beh na veľmi dlhú trať, tak bolo hneď na začiatku jasné, že ukončenie všetkých projektov tak, ako sa to pôvodne naplánovalo, bude extrémne náročné,“ skonštatoval generálny sekretár SAZ Vladimír Gubrický. Príčinou však boli nielen organizačné problémy, ale aj nové rozpočtové podmienky. Ústupom pandémie sa síce pár problémov vyriešilo, no udrela oveľa ťažšia ekonomická kríza a pre samosprávy sa spolufinancovanie takýchto projektov sa stalo v pár prípadoch nereálne. Slovenský atletický zväz v prípade Žiliny prispel sumou 400-tisíc eur, samospráva a tamojšia univerzita preinvestovali v novom atletickom stánku ďalšie dva milióny eur.
Pôvodne naplánované náklady boli totiž absolútne neaktuálne a projekty bolo treba navyšovať podľa zmenených cien. „Napriek tomu je dnes istých 19 štadiónov s tým, že máme rozpracovaných aj niekoľko ďalších možností tak, aby sme všetky zdroje vyčlenené na modernizáciu infraštruktúry použili tam, kde to atletika potrebuje,“ doplnil Gubrický.
Ambiciózny projekt sa tak dostáva do radostnejšej fázy. „Teraz nám už chodia pozvánky na slávnostné otvorenia. Momentálne je pripravená na slávnostné otvorenie dráha v Dubnici nad Váhom, finišujú práce na dráhe UMB v Banskej Bystrici. Rovnako tak v Krupine, Piešťanoch. Spomenúť môžem aj Považskú Bystricu, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Humenné a Moldavu nad Bodvou kde je termín odovzdania až niekde v polovici septembra. Ale veľa štadiónov sa bude odovzdávať počas leta, čo nás veľmi teší,“ poznamenal Gubrický.
„V Košiciach sme sa dostali do bodu, že nájdenie cesty k realizácii je naozaj komplikované, ale stále žije nádej. Veľmi špecifická je Bratislava, ktoré nebola šučasťou projektu SAZ. Dlhodobou snahou SAZ je vybudovať osemdráhu aj v Bratislave, kde je potešiteľný fakt, že poslanci VUC odsúhlasili realizáciu športového kampusu v Petržalke. Veríme preto, že sa môže čoskoro začať riešiť projektová dokumentácia na bratislavský projekt,“ vysvetlil Vladimír Gubrický.