Zverencovi Libora Charfreitaga nevyšiel ani jeden hod, v prvom pokuse dosiahol 71,17 m, v druhom mu 7,26 kg vážiace kladivo zaletelo mimo výseče na úroveň 73 – 74 m a ani v treťom, v ktorom išlo o všetko, sa mu vytúžených 75,74 m, čo napokon stačilo na postup, nepodarilo dosiahnuť (72,52 m).
„Tokio je to premárnená príležitosť. Hodil som môj najhorší výkon v sezóne, s tým teda vôbec nemôžem byť spokojný. Škoda, že to takto dopadlo, lebo formu som mal lepšiu ako pred majstrovstvami Slovenska, kde som si pred mesiacom zlepšil osobný rekord. Kvalifikácia je zradná – máte len tri hody, ktoré rozhodnú o všetkom,“ vravel rozčarovaný Lomnický.
Z predolympijského tréningového kempu v Urajasu išiel chýr, že Marcel je pred kvalifikáciou v pohode a pripravený zabojovať takisto ako v Riu o finále.
„Nedokázal som zopakovať výborné hody z tréningov. Bolo to celé veľmi opatrné, navyše som v prvom aj treťom pokuse škrtol rúčkou kladiva o klietku, ktorá bola podľa mňa zle nastavená. Na to sa však nemienim vyhovárať. Mojim hodom chýbala rýchlosť i uvoľnenosť. Jediný, v ktorom som sa správne uvoľnil, bol druhý. Zaletelo mi to k 75 metrom, ale mimo výseče. Škoda, lebo pred tretím hodom by mi takýto platný pokus dodal trochu viac sebavedomia. Potom by to možno celé dopadlo inak,“ povzdychol si Marcel. „V príprave mi všetko vychádzalo, cítil som sa vynikajúco. Na sústredení v Urajasu mi v posledných dvoch týždňoch lietalo kladivo do vzdialenosti, ktorá by mi dnes stačila na finále. Ešte aj včera na rozcvičovacom tréningu som hodil ďaleko! Žiaľ, v kľúčovej chvíli mi to nevyšlo.“
Nepomohli mu ani konzultácie medzi pokusmi s Liborom Charfreitagom, ktorý si hody nakrúcal na video.
Marcel Lomnický nezvykne prejavovať svoje emócie a hoci aj teraz sa držal statočne, z jeho očí sa zračilo obrovské sklamanie. Vidieť ho so slzami na krajíčku nie je všedná vec… Obhajoval piate miesto a nekvalifikoval sa ani do elitného tucta. Päťročná robota za 45 minút – v keli…
„Samozrejme, každé sklamanie bolí. To, čo sa stalo, som ešte poriadne nespracoval, ale veľmi ma to mrzí. Príprava pod dohľadom Libora Charfreitaga mi vyšla na 110 percent. Ak by som nemal formu a hodím 72,50, v poriadku. Ale keď vidím, na čo naozaj mám, je to iné. Toto sklamanie ma preto asi nikdy neprebolí,“ priznal 34-ročný kladivár banskobystrickej Dukly.
Tokijskou olympiádou sa letná atletická sezóna nekončí. Lomnický bude mať ešte šancu presvedčiť neveriacich a pretaviť slová o perfektnej príprave a špičkovej forme do kvalitného výkonu.
„Potešil by som sa, keby som ešte niekde hodil 77,50, čo je limit na budúcoročné MS v Eugene. Inak už niet veľmi čo. To, na čom som sa pripravoval, tvrdo trénoval, boli olympijské hry…“
Ďalšie chystá už o tri roky francúzska metropola Paríž, kde by nechcel chýbať ani Lomnický dvojnásobný finalista MS a trojnásobný finalista ME. Ak sa na hry kvalifikuje, budú už jeho štvrté.
„Nevidím dôvod končiť, keďže som v najlepších kladivárskych rokoch. O ďalšiu olympiádu sa určite pokúsim, s Liborom Charfreitagom sme dohodnutí, že pokračujeme v spolupráci. Dnešný výkon v Tokiu neodzrkadľuje to, na čom reálne mám. Navyše, som zdravý a nechýba mi chuť pokračovať,“ vyhlásil rezolútne odchovanec nitrianskej atletiky.
Kvalifikačný limit 77,50 m splnili len piati kladivári – Poliak Nowicki (79,78), Winkler z USA (78,81), vďaka nórskemu rekordu 78,79 aj Henriksen, Francúz Bigot (78,73) a Kochan z Ukrajiny (78,36). Štvornásobný majster sveta Pawel Fajdek sa vyhol prepadáku ako v Riu, keď nepostúpil do finále, no dosiahol až deviaty najlepší výkon – 76,49. V kvalifikácii neuspel bronzový z MS 2019 v Dauhe Maďar Halász a takisto 45-ročný bieloruský veterán Ivan Tichon, strieborný na OH v Riu 2016 a bronzový v Pekingu 2008.