Dauha 29. septembra - Slovenský chodec Matej Tóth nedokončil 50-kilometrovú trať na tohtoročných majstrovstvách sveta. V extrémnych podmienkach, ktoré v katarskej Dauhe panovali v noci zo soboty na nedeľu, odstúpil po 28 kilometroch a nerozšíril zbierku úspechov s triumfami na MS 2015, OH 2016 či dvoma striebornými medailami z ME. Medzi ženami nedokončila ani slovenská reprezentantka Mária Katerinka Czaková, ktorá vzdala po 31 kilometroch.
Jusuke Suzuki sa časom 4:04:20 h stal prvým japonským i ázijským majstrom sveta na mužskej 50-ke. Portugalčan Joao Vieira na druhom mieste si vo veku 43 rokov vybojoval medailu ako najstarší muž v histórii MS vo všetkých disciplínach. Bronz získal Kanaďan Evan Dunfee a zabezpečil pre svoju krajinu premiérové pódiové umiestnenie v tejto súťaži. V pretekoch žien sa zrodilo čínske double, keď triumfovala Liang Žuej (4:23:26 h) pred Li Mao-cchuo. Bronz si vyslúžila Talianka Eleonora Giorgiová.
Na chodcov čakalo 25 dvojkilometrových okruhov pod umelým osvetlením. Hneď po štarte sa vydal na čelo Japonec Jusuke Suzuki, Tóth sa držal v skupinke prenasledovateľov s ďalšími dvoma pretekármi, potom sa k nim pridal aj svetový rekordér a obhajca titulu Yohann Diniz z Francúzska. Po 15 kilometroch si Suzuki vypracoval 45-sekundový náskok pred Tóthom. Zvyšok štartového poľa vrátane Diniza, ktorý musel vykonať potrebu, nabral viac než minútové manko. Tóth sa sám vydal stíhať Suzukiho, potom však musel pre kŕče v bruchu ísť na toaletu a jeho odstup sa stále zväčšoval. Diniz odstúpil zo súťaže a aj na Tótha doliehali ďalšie krízy, 28. kilometer zvládol vo svojom najhoršom čase 5:20 min a rozhodol sa ďalej neriskovať zdravotné následky.
Tóth v cieľových priestoroch priznal, že na trati necítil šancu na dobrý výsledok: "Vôbec mi to nesadlo, pridali sa k tomu kŕče, problémy so žalúdkom, bol som aj na toalete. No nepomohlo to, zase sa začala ďalšia vlna a naozaj som si nevedel predstaviť, ako mám v tomto ešte ísť 22 kilometrov. Radšej som zvolil možnosť prežiť to v zdraví, ako ísť na 30. mieste a skončiť v nemocnici. Je mi to ľúto, nezvyknem baliť preteky, ešte to na mňa doľahne, ale teraz som to vnímal ako najlepšie rozhodnutie, aké som mohol spraviť. Nevidel som ani najmenšie svetielko na konci tunela, že sa dá hypoteticky prísť do cieľa. Od začiatku to bolo veľmi náročné a po pár metroch sa telo začalo prehrievať. Na chladenie sme využívali každú možnosť, ale už o sto metrov ma znova prehrievalo. Snažil som sa trafiť rytmus, ktorým by sa dalo vydržať čo najdlhšie."
Medzi ženami išla Czaková na začiatku v druhej desiatke a odstup udržiavala pod minútou. Na méte 15 kilometrov sa posunula už na ôsmu pozíciu 2:10 min za vedúcim kvartetom, neskôr však klesla na pätnástu priečku a zaostávala o 3:39 min. Po 30 kilometroch ešte figurovala v priebežnej výsledkovej listine, ale až na devätnástom mieste s vyše 13-minútovým mankom a čoskoro aj ona odstúpila z náročných pretekov: "Bolo to strašné, mala som pocit, že mi horí celé telo. Žiaľ, ochladzovanie bolo málo, darmo som sa oblievala, ani som sa nestihla zachladiť a telo sa strašne prehrievalo. Už na 25-ke som mala hrozné pocity, stále som dúfala, že to prekonám a chytím opäť rytmus. Začala som spomaľovať a pred 30-kou som avizovala trénerom, že asi nedôjdem. Dala som si ešte gél, ľad, vyskúšala som to, no vedela som, že to, žiaľ, nemá zmysel."
