„Čaká ma asi najťažšia sezónu v živote, ale verím, že sa na prípravu na ňu dobre naladím. Už sa teším na tréningy,“ vravel s úsmevom Volko na piatkovom stretnutí s novinármi, na ktorom spolu s trénerkou Naďou Bendovou bilancovali uplynulý rok.
Bratislavský expres je spokojný s tým, čo dosiahol v tomto roku, no nie celkom s časmi, ktoré zabehol hol v letnej sezóne na 100 m (10,28) a 200 m (20,60). „Viem, že mohli byť lepšie, no viem aj to, prečo neboli. Jednoducho – niečo nevyšlo, ako sme plánovali,“ skonštatoval Volko. „Inak však môj atletický rok hodnotím pozitívne.“
Trénerka Naďa Bendová sa zhodnotila uplynulý rok nasledovne: „Zostanú nám dve spomienky, ktoré nám nik nevezme – hoci je to už dávno, tak je to najmä marcový titul majstra Európy na 60 m v hale. Dosiahli sme vtedy maximum, viac sa už nedalo. Cenné je aj striebro z Európskych hier, ozajstnú hodnotu tejto medaily si uvedomíme oveľa viac možno až neskôr. Škoda, že Európske hry i Svetová univerziáda v Neapole, kde skončil štvrtý na stovke a piaty na dvojstovke, boli hneď na začiatku sezóny, keď ešte Janko nebol v top forme, keďže pre zranenie z halovej sezóny sme prípravu na leto začali neskôr ako zvyčajne.“
Volkova trénerka si však veľmi dobre uvedomuje, že v súčasnej forme by Janko na MS veľa vody nenamútil.
„So všetkou skromnosťou a pokorou musím skonštatovať, že v Dauhe sme tentoraz nemali. Časy 10,30 a trebárs 20,45 na svetovom šampionáte nič neriešia. Sú to výkony, ktoré nepostačia možno ani na postup z rozbehov. Taký je však údel európskych šprintérov, nemám dôvod čokoľvek zahmlievať.“
Za najvydarenejšie súťaže v letnej sezóne považuje Volko dve stovky na Veľkej cene Tábora (10,28 v rozbehu a 10,29 vo finále) a svoju najrýchlejšiu dvojstovku (20,60) v 2. kole českej extraligy v Prahe na Juliske, keď trojnásobného halového majstra sveta i Európy na 400 m Pavla Masláka zdolal až o 24 stotín. „Bolo to to najlepšie, čo som predviedol v letnej sezóne. Nie tak dávno som Masláka obdivoval v televízii a teraz ma musel naháňať,“ podotkol s úsmevom.
Naďa Bendová zasa vyzdvihla Volkov výkon v štafete na 4 x 100 m v nitrianskom finále ligy, kde sa, žiaľ, zranil: „Takú rýchlu letmú stodvadsiatku v živote nebežal. Namerala som mu 11,82, a keď som dala tento čas do programu, ktorý prepočítava rôzne výkony, vyšla mu stovka za 10,20.“
Volko si momentálne lieči zranenie v dolnej časti zadného stehenného svalu na pravej nohe. V halovej sezóne ho trápilo rovnaké, ale na opačnej nohe.
„Lekári sa vyjadrili, že je to ako cez ´kopirák´. Nie je to priečna trhlina, ale fasciálna v oblasti, kde sa sval upína na šľachu. Kým v zime išlo o približne o 10-centimetrové poškodenie, teraz je len 1,5-centimetrové,“ objasňovala Volkova trénerka. „Teraz hneď na druhý deň po pretekoch absolvoval v nedeľu sonografiu, potom aj magnetickú rezonanciu. Momentálne sme už takmer v polovici liečebnej kúry pozostávajúcej z viacerých procedúr. Využívame laser, ozón, hyperbarickú komoru, dávky vitamínu C. Po desaťdňovej terapii bude nasledovať kontrola, po dvoch týždňoch by mohol vhupnúť znova do tréningového procesu.“
Terapiu v X Medical Clinic v Leviciach zabezpečili pre šprintérskeho šampióna generálny sekretár SAZ Vladimír Gaubrický a šéf Atletického zväzu Bratislavy, bývalý popredný maratónec-olympionik Marcel Matanin.
„Vďaka obom za pomoc, lebo pre nás bol dôležitý aj čas, aby mohol Janko okamžite začať s liečbou a rehabilitáciou,“ zdôraznila Naďa Bendová.
Volko teraz strávi denne tri hodiny v aute na ceste z Bratislavy do Levíc a späť. Na klinike absolvuje 1,5-hodinovú terapiu. „Všetko potrebné prístrojové vybavenie je pod jednou strechou, nič také v Bratislave nemáme,“ vysvetlil, prečo absolvuje takúto cestovateľskú „tortúru“.
Elitný šprintér i jeho trénerka dúfajú, že liečebný proces nič neskomplikuje a s prípravou na rok 2020 začne podľa plánu, no nanajvýš s týždňovým oneskorením. Nasledujúci atletický rok bude mať až tri vrcholy – v polovici marca halové MS v čínskom Nan-ťingu, kde Volko obhajuje 6. miesto z Birminghameu 2018, v júli olympijské hry v Tokiu a v závere augusta majstrovstvá Európy v Paríži. Na svetový šampionát pod strechou i parížsky kontinentálny vrchol už limity splnil, na tokijskú olympiádu ešte nie.
„Ako malý chlapec som sníval, že zabehnem slovenský rekord a budem štartovať na vrcholných podujatiach. To som si už splnil. Olympiáda bol ďalší sen, verím, že sa na ňu dostanem,“ želal si Volko.
Do Tokia sa môžu atléti kvalifikovať buď splnením mimoriadne prísnych výkonnostných limitov (na 100 m 10,05, na 200 m 20,24), alebo vďaka postaveniu vo svetovom rebríčku. Na 100 i 200 m je v hre po 56 miest. Aj preto „Volkovci“ menia stratégiu. V snahe kvalifikovať sa na OH bude slovenský šprintérsky rekordér cestovať viac ako v minulosti.
„Nerada experimentujem, ale dostali sme sa do bodu, keď je nutná zmena filozofie v dôsledku kvalifikačného systému. Budeme teraz v spolupráci s manažérom Alfonsom Juckom hľadať také mítingy, kde bude mať Janko šancu na pekné bodové zisky do rebríčka. Zmierujeme sa s tým, že asi budeme musieť cestovať ako kočovníci z mítingu na míting. Nominačný systém sa mi, poviem úprimne, vôbec nepáči, je dosť subjektívny a komplikovaný. Oveľa častejšie budem musieť držať v ruke kalkulačku a počítať,“ doplnila trénerka Naďa Bendová.
Volko by mal absolvovať kompletnú halovú sezónu. Keďže je úradujúci halový majster Európy, reálna je aj jeho účasť na dobre bodovaných mítingoch seriálu IAAF World Indoor Tour.
„Urobím všetko pre to, aby som štartoval na tokijskej olympiáde. Verím, že moje úsilie nevyjde nazmar,“zdupľoval skromný šprintér svoju veľkú túžbu. Držíme palce, Janko!