Bratislava 5. marca - Slovenský atlét Ján Volko sa vrátil z 35. halových majstrovstiev Európy v škótskom Glasgowe so širokým úsmevom na tvári. V šprinte na 60 metrov si vybojoval zlatú medailu, cesta k nej však bola veľmi náročná.
Po víťaznom semifinálovom behu pocítil bolesť v ľavom zadnom stehennom svale, ktorý ho trápil už pred šampionátom. "Začal som rozmýšľať, či vôbec na finále nastúpim. Cítil som to aj pri rozcvičke, ale adrenalín urobil svoje a vydržalo to. Víťazstvo sa rodilo veľmi ťažko, bolo v ňom najviac bolesti a starostí. Je však o to krajšie a som šťastný, že to takto dopadlo," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii čerstvý majster Európy. Volko už pred dvoma rokmi na HME v Belehrade získal striebro.
Semifinále a finále delila od seba len necelá hodina a pol. Volkov zdravotný stav skontrolovala pred nedeľňajším večerným bojom o medaily fyzioterapeutka Jana Závacká, ktorá mu spoločne s trénermi Naďou Bendovou a Róbertom Kresťankom dodala psychické sily. "Veľmi im ďakujem za podporu. Ubezpečovali ma, že mi sval vydrží. Bol som neskutočne šťastný, že som to dobehol. Pri pohľade na tabuľu po finále som pocítil veľkú radosť a bol som neskutočne vďačný. Prvoradá však pre mňa nie je zlatá medaila, ale to, že je na mňa hrdá rodina. To je najdôležitejšie," opísal študent telekomunikácií na FEI Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Svoje zranenie bude Volko konzultovať so špecialistami. "Budeme musieť asi vycestovať za špičkovými odborníkmi do zahraničia, keďže na Slovensku nepoznáme nikoho, kto by sa týmito problémami zaoberal. Máme nejaké kontakty, tak verím, že všetko dobre dopadne," uviedol historicky druhý atletický majster Európy v hale zo Slovenska. Pred 12 rokmi dosiahol v Birminghame rovnaký úspech guliar Mikuláš Konopka.
Dvadsaťdvaročný šprintér vyslovil aj svoje najväčšie želanie. "Mám jeden nesplnený sen a cieľ, je ním olympiáda. Bude to veľmi náročné pre iný systém kvalifikácie. Verím však, že by tadiaľ cestička mohla viesť."
Po víťaznom semifinálovom behu pocítil bolesť v ľavom zadnom stehennom svale, ktorý ho trápil už pred šampionátom. "Začal som rozmýšľať, či vôbec na finále nastúpim. Cítil som to aj pri rozcvičke, ale adrenalín urobil svoje a vydržalo to. Víťazstvo sa rodilo veľmi ťažko, bolo v ňom najviac bolesti a starostí. Je však o to krajšie a som šťastný, že to takto dopadlo," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii čerstvý majster Európy. Volko už pred dvoma rokmi na HME v Belehrade získal striebro.
Semifinále a finále delila od seba len necelá hodina a pol. Volkov zdravotný stav skontrolovala pred nedeľňajším večerným bojom o medaily fyzioterapeutka Jana Závacká, ktorá mu spoločne s trénermi Naďou Bendovou a Róbertom Kresťankom dodala psychické sily. "Veľmi im ďakujem za podporu. Ubezpečovali ma, že mi sval vydrží. Bol som neskutočne šťastný, že som to dobehol. Pri pohľade na tabuľu po finále som pocítil veľkú radosť a bol som neskutočne vďačný. Prvoradá však pre mňa nie je zlatá medaila, ale to, že je na mňa hrdá rodina. To je najdôležitejšie," opísal študent telekomunikácií na FEI Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Svoje zranenie bude Volko konzultovať so špecialistami. "Budeme musieť asi vycestovať za špičkovými odborníkmi do zahraničia, keďže na Slovensku nepoznáme nikoho, kto by sa týmito problémami zaoberal. Máme nejaké kontakty, tak verím, že všetko dobre dopadne," uviedol historicky druhý atletický majster Európy v hale zo Slovenska. Pred 12 rokmi dosiahol v Birminghame rovnaký úspech guliar Mikuláš Konopka.
Dvadsaťdvaročný šprintér vyslovil aj svoje najväčšie želanie. "Mám jeden nesplnený sen a cieľ, je ním olympiáda. Bude to veľmi náročné pre iný systém kvalifikácie. Verím však, že by tadiaľ cestička mohla viesť."