Na náročnej 259 km dlhej trati s kopcovitým profilom Sagan nepatril medzi favoritov, oveľa väčšie šance sa pripisovali vrchárom. Po troch kolách začal strácať kontakt s hlavným pelotónom, ktorý sa snažil zlikvidovať únik vedúcej skupiny. Piaty prejazd cez cieľovú čiaru znamenal pre Sagana definitívnu bodku za účinkovaním na MS v Tirolsku.
"Dalo sa vidieť, že som si to veľmi neužil. Ale skúsil som a keď som videl, že to nemá význam, išiel som dolu. Ale som rád, že som mal na sebe tri roky dúhový dres. Môžem byť na to hrdý. Verím, že o rok o neho budem môcť opäť bojovať. Možno je aj dobré, že si dám na jeden rok od neho oddych," reagoval po pretekoch.
Saganovi sa jeho kolegovia z reprezentácie snažili pomôcť ako sa dalo, ale ťažké okruhy v Innsbrucku s kopcom Igls boli nad ich sily. Ako prví odstúpili Baška a Mahďar.
"Bolo vyššie tempo, ale zasa nie až také extrémne. Bolo mi jasné, že nepomôžem, aj keby som vydržal dlhšie. Bolo jasné, že sa každým okruhom bude pelotón selektovať. Kopec Igls na okruhu bol veľmi ťažký, nedá sa tam kde oddýchnuť, potom zasa technický úsek v meste veľa oddychu neponúkal. Chceli sme si užiť atmosféru," Baška.
Sklamaný bol reprezentačný tréner Ján Valach, ktorý veril, že Slováci vydržia na trati o niečo dlhšie. "Realisticky som vedel, že okrem Petra to budú mať všetci ťažké a nie je šanca, že prídeme všetci do cieľa. Ale myslel som, že niektorí vydržia dlhšie. Je to krutá realita slovenskej cyklistiky. Nemáme v kopcoch nikoho silnejšieho. Treba porobiť zmeny, nie je to ideálne. Pretekári výkonnostne slabnú a treba sa zamyslieť, ako ďalej."
"Dnes bol ťažký kopec, to beriem, chalani sa pripravovali dobre a nemôžem im vyčítať nič. Na druhej strane je výkonnosť slabá. U Petra sa dajú čakať zázraky, ale môže mať dni, kedy to nejde. Sklamaný nie som, ale očakával som, že vydržíme dlhšie."