Išlo všetko v Portugalsku tak, ako ste si s trénermi Naďou Bendovou a Robom Kresťankom naplánovali, alebo ste museli tréningové plány z nejakých dôvodov aj meniť?
„Všetko vychádzalo presne tak, ako sme plánovali. Samozrejme, tak ako vždy, občas sme tréningy z rôznych dôvodov upravovali podľa potreby. Raz pre zmenu počasia, inokedy pre moju zvýšenú únavu, prípadne aj preto, aby sme zladili môj tréning s prípravou mojich sparingov.“
Ak by ste mali percentuálne vyjadriť, na koľko percent bol tréningový kemp na juhu Portugalska úspešný, aké číslo by ste vyslovili?
„Sústredenie mi vyšlo na sto percent! Všetko je tak, ako má byť. Ak sme aj niečo museli zmeniť alebo upraviť, malo to svoje príčiny. Pozorne počúvam rady svojich trénerov a oni zas rešpektujú moje telo.“
Prvé dva týždne ste plánovali trénovať – podobne ako vlani – najmä v pieskových dunách na pláži neďaleko hotela. Páčia sa vám takéto tréningy?
„V piesku sme sa pripravovali nielen prvé dva týždne, ale aj potom. Tréningy v piesku som mal v programe každý týždeň – či už šprinty, odrazy alebo koordinačné cvičenia. Takáto príprava sa mi páči, hoci je pomerne náročná na členky a chodidlá, keďže beháme naboso. Ide o aktívny a dynamický pohyb chodidla pri kontakte s podložkou, a tiež o to, aby boli prsty na chodidle pripravené na rýchly pohyb a mohli dať aktívny podnet jednotlivým svalom na nohách.“
Ako ste zvládali najťažšiu časť tréningu – rýchlostnú vytrvalosť a tempové behy? Dali vám zabrať? Vyskytli sa chvíle, keď ste si povedali: dosť, stačí, nevládzem?
„Rýchlosto-vytrvalostné tréningy a tempá vždy boli a stále sú najťažšia časť mojich tréningov. Vždy mi dajú poriadne zabrať, aj teraz v Portugalsku. Sú však nevyhnutné pre kvalitnú prípravu, takže veľmi dobre viem, prečo to robím.“
Ak porovnáte svoje tréningové parametre z minulých rokov a súčasné, vidíte nejaký posun dopredu? Skúste to prosím ilustrovať na nejakom konkrétnom príklade…
„Tieto parametre neporovnávam. Kľúčové je, že som zdravý, mám výborné podmienky a dobrých ľudí okolo seba. To je dôvod, prečo mám rád atletiku, prečo zvládam náročnú prípravu a teším sa na preteky. Dôležité je zlepšovať sa a robiť radosť druhým.“
Vo Vila Reale de Santo António ste strávili až päť týždňov, neťahalo vás to po čase už domov?
„Teším sa domov, na rodičov i sestru, ale v Portugalsku som bol celý čas s ľuďmi, s ktorými je mi tiež super. Čas mi ušiel rýchlo, ani sme sa nenazdali, a už ideme domov.“
Pred odletom na sústredenie ste spomínali, že si budete čas krátiť rôznymi hrami na PlayStation. Ako sa vám darilo v týchto súbojoch?
„Občas som si zahral PlayStation, občas som si čítal. Na ´plejku´som zvádzal súboje najmä s nitrianskymi atlétmi, ovládače sme prevetrali hokejom a futbalom. V dueloch NHL mi to išlo horšie a vo dvojici s Patrikm Schneidgenom sme väčšinu zápasov prehrali. Vo FIFA to už bolo lepšie, občas sme sa našim súperom Denisovi Danáčovi a Jakubovi Bendovi vyrovnali.“.
Využili ste chvíle voľna na nejaký väčší výlet, prípadne ste si pozreli niečo zaujímavé v okolí Monte Gorda?
„Keďže už vlani sme počas sústredenia prebrázdili skoro celú oblasť Algarve, v tomto roku sme sa vybrali na výlet do španielskej Sevilly. Krásne mesto, plné pamiatok, jedno z najkrajších, aké som kedy videl. Raz sme sa vybrali aj do zábavného parku, čo však nie je úplne moja parketa. Išli sme však celá partia, bol to dobre strávený čas.“
Darilo sa vám splniť si všetky školské povinnosti, ktoré ste si predsavzali? Mali ste na diaľku pripraviť projekt so spolužiakom z univerzity a aj nejakú databázovú aplikáciu…
„V podstate áno, je však veľmi náročné pracovať na projektoch, keď nie ste v škole na prednáškach, a neviete, ako máte určité veci urobiť. Zatiaľ sa mi to však celkom darilo, či už ide o databázovú aplikáciu alebo projekt so spolužiakom.“
Trénovali vo Vila Reale de Santo António v čase vášho pobytu aj iní poprední svetoví či európski atléti?
„Stretli sme sa s poľským štvorstovkárom Rafalom Omelkom, členom víťaznej poľskej štafety na 4 x 400 m na halových MS v Birminghame, ktorá utvorila aj svetový rekord. Minulý týždeň pricestovali výborní nemeckí oštepári Vetter a Röhler. Väčšinou sme však stretávali skôr rôzne športové školy a detské tréningové skupiny z celej Európy. Štadión bol takmer vždy úplne plný, ale všetci sme sa v pohode pomestili.“
Aké ste mali na juhu Portugalska počasie, nesklamalo vaše očakávania?
„Počasiu nerozkážete, ale na sústredení nie sme len pre vhodné počasie. Ide najmä o to, že sa sústredíte výhradne na tréning, nič iné vás nevyrušuje. Mali sme k dispozícii štadión, pláž, posilňovňu, halu či les a podľa počasia si vieme tréning vždy prispôsobiť. K tomu celodenná strava, regenerácia a výborná partia ľudí, s ktorými aj tie najťažšie tréningy zvládam omnoho ľahšie. Doma takúto možnosť nemáme. Navyše, odpadá cestovanie na tréning, možné zápchy a všetky vonkajšie vplyvy.“
Halovú sezónu ste ukončili výbornou šiestou priečkou vo finále šesťdesiatky na MS v Birminghame. Tešíte sa už na prvé preteky v letnej sezóne? Nezmenilo sa nič na tom, že začnete 19. mája v Prahe v českej extralige?
„Teším sa, aj keď v tom čase ešte budem v plnej príprave. Na českú extraligu však chodím rád, stretnem sa s chalanmi-kamarátmi. Atmosféra je tam skvelá.“
Poznáte už aj dejiská prípadných ďalších súťaží okrem už avizovaných – 4. júna Odložilov memoriál v Prahe, 13. júna Zlatá tretra v Ostrave a 29. júna míting P – T – S v Šamoríne?
„Štarty v sezóne budem s trénermi a v spolupráci s mojím manažérom pánom Juckom riešiť priebežne. Kde pobežím, to bude závisieť od viacerých okolností, teraz je predčasné hovoriť o konkrétnych štartoch.“
Patríte k najlepším európskym šprintérom, na halovým MS ste sa už presadili aj vo svetovej konkurencii. Neprišla vám nejaká ponuka na štart na mítingu Diamantovej ligy?
„Všetko je v riešení…“ (úsmev)