Výpoveď je jedna z najcitlivejších situácii v pracovnom živote. Počas sviatkov obzvlášť. „Ľudia pociťujú vyšší tlak na financie, pocit istoty a zabezpečenia a pri výpovedi pred sviatkami sú tieto pocity ešte intenzívnejšie, sprevádzané omnoho vyšším strachom či tlakom,“ hovorí Zuznana Krútilová z personálnej agentúry AuJob.
Prečo práve ja?
Podľa Zuzany Kaňuchovej z Profesia.sk je dôležité, aby prepustený vedel, prečo ho firma ďalej nechce zamestnávať a na čo má nárok z hľadiska odstupného. A rovnako by mal byť aj prepúšťací pohovor prispôsobený tomu, ako dlho pôsobil v danej spoločnosti. Zamestnanec však musí pochopiť, že toto rozhodnutie je nemenné a nie je možné o ňom ďalej vyjednávať. A aby si neurobil zbytočnú hanbu, mal by sa vyhnúť akýmkoľvek vyhrážkam, negatívnym poznámkam či vulgarizmom. „Dámy sú citlivejšie, občas si poplačú, páni zvyknú reagovať na vysoký stres mlčaním a rýchlym uzavretím rozhovoru. Ale v drvivej väčšine prípadov prebieha rozhovor bez vyhrotených emócii, naozaj je potrebné modifikovať spôsob, akým výpoveď podať vzhľadom k protistrane,“ opisuje Ivette Miháliková Lešundáková z J&T banky. Všetci personalisti sa však zhodujú, že človek musí poznať svoje práva, ktoré mu vymedzuje výpoveď, teda aký má nárok na výpovednú dobu, odstupné a čo mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, ak takú firma má.
Nevzdávajte sa záľub
„To, že človeka „nepotrebujú“ v jednej spoločnosti vôbec neznamená, že ho neuplatnia v inej,“ myslí si Ivette Miháliková Lešundáková. Preto by ste si mali tesne po výpovedi v prvom rade oddýchnuť a následne zosumarizovať skúsenosti. „Musíte si povedať alebo spísať, v čom ste dobrý, čo sa vám podarilo dosiahnuť po pracovnej stránke v živote, povedať si, čo vás ďalej motivuje a pustiť sa do hľadania práce,“ radí Zuzana Kaňuchová. Rovnako dôležitá je však podľa nej aktivita nielen v osobnom živote, ale aj pri hľadaní si práce. „Popri hľadaní sa netreba opúšťať ani čo sa týka svojich záľub, práve naopak, človek musí využívať každú voľnú chvíľu pre svoj rast, rozvoj, využívať možnosti vzdelávania, kurzov,“ dodáva Kaňuchová.
Ako reaguje na prepustenie psychika?
Reakcia 1: „Musím si okamžite nájsť niečo iné, čokoľvek!“
Niektorí ľudia sa vrhnú s plnou vervou do hľadania práce, bez toho, aby si stanovili nejaké očakávania a tak v panike prikývnu na prvú ponuku bez ohľadu na to, o akú prácu vlastne ide a či je aj dobre ohodnotená.
Reakcia 2: „Nestojím za nič a je to na mne vidieť.“
Iná nezdravá reakcia je obviňovanie sa a opakované skúmanie prečo to postihlo práve vás. Človek stratí istotu a na každý pohovor ide s pocitom, že ho nezvládne. Hanbí sa za stratu zamestnania a zároveň o sebe pochybuje. No asi najhoršou reakciou je rezignácia a podľahnutie katastrofickým víziám.
Reakcia 3: „Nič s tým nemôžem urobiť, svet ma oklamal.“
Takýto stav psychiky priamo nahráva napríklad závislosti na alkohole, alebo rozvoji depresívnych porúch. A čo v takej situácii robiť? Za úplne najdôležitejšie považuje psychológ Tomáš Vašák uvedomenie si reality. Znamená to pochopiť, že je to situácia ťažká, ale vo svojej podstate normálna a zvládnuteľná. Nemajte tu ani ružové, ale ani čierne okuliare. Najdôležitejším pomocníkom v takejto situácii je zdravý rozum.
Takto zvládnete výpoveď pred sviatkami s chladnou hlavou
Radí psychológ Tomáš Vašák
- Najskôr si urobte zoznam toho, čo je potrebné podniknúť. Porašte sa s niekym, kto má v danej oblasti skúsenosti. Podľa typu pozície sa obráťte na personálnu agentúru alebo na úrad práce. Rozošlite svoj životopis a aktívne hľadajte ponuku zamestnaní.
- Nikdy sa nespoliehajte iba na jednu cestu.
- Počítajte skôr s dlhším obdobím, kým sa vám podarí nájsť si prácu, odstupné si radšej šetrite. Pokiaľ nájdete prácu skôr, budete len milo prekvapený.
- Preberte si situáciu s rodinou a spoločne premýšľajte, ako fungovať počas obdobia hľadania práce. Nestavajte si príliš ostré mantinely. Možno budete dochádzať, môžno budete mať iné zmeny a celkom určite sa budete musieť učiť nové veci. To všetko je však celkom normálne.
Zdroj: idnes.cz