Ortuť v mrazených filetoch zo Španielska. Salmonela v čerstvom syre z francúzskeho kravského mlieka a taktiež v mrazenom mletom mäse z Poľska. Aflatoxíny v búrskych orieškoch z Číny. Úlomky skla v nakladaných sardelách z Talianska...
Takéto varovania súvisiace s potravinami prichádzajú denne do počítačových systémov veterinárov v celej EÚ. Podľa toho, do akej kategórie ten-ktorý oznam spadá, potom veterinári konajú. Najčastejšie s dôsledkom, že inkriminovaný výrobok prikážu okamžite stiahnuť z trhu.
Prioritou je rýchlosť
Takto funguje celoúniový systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (Rapid Alert System for Food and Feed = RASFF), ktorý slúži na oznamovanie priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie. Vďaka nemu putujú informácie o nebezpečných potravinách či krmivách v celej únii (vrátane Islandu, Lichtenštajnska a Nórska) okamžite tam, kde ich dostanú odborníci, a tí zasiahnu.
Oznamy prúdiace v rámci systému včasného varovania rozlišujú, či ide o výrobky, ktoré už sú na trhu EÚ, alebo ide „len“ o tie, ktoré sa zadržali na hraniciach pri vstupe do únie. Za rok sa nakopí aj niekoľko tisíc oboch druhov upozornení, z nich drvivá väčšina sa spája s potravinovými výrobkami a s jedlom.
Sieť má „styčných dôstojníkov“
Vo všetkých členských štátoch a v Európskej komisii sú kontaktné miesta, medzi ktorými prebieha výmena spomínaných informácií. Ak niektorý člen siete získa z terénu správu o závažnom zdravotnom riziku v potravine či v krmive, musí prostredníctvom systému o nej ihneď informovať Európsku komisiu. Tá vyhodnocuje prichádzajúce hlásenia a odovzdáva ich ďalej ostatným členom.
Riziko je v ľudskom faktore
O tom, ako funguje systém varovania, sme sa porozprávali s Jozefom Bírešom, ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy:
Koľko ľudí je u nás zapojených do výstražného systému EÚ, ktorý upozorňuje na riziká nebezpečných potravín na trhu?
V našej centrále sú naň vyčlenení traja ľudia, ktorí majú 24-hodinové služby. Tí aj v mimopracovných dňoch sledujú doma cez internet informácie výstražného systému a majú za úlohu distribuovať ich na všetky regionálne správy – je ich štyridsať. Na regiónoch sú naň vyčlenení vždy jeden až dvaja ľudia.
Aj tí majú 24-hodinové služby?
Sú tiež napojení na internet a ak príde z Bruselu, z určitého štátu alebo z nášho územia správa, že určitá potravina je nebezpečná, musí sa to poslať do nášho centra a z neho do ostatných regiónov, kde sa urobia opatrenia.
Takže ak príde hoci aj o polnoci z Bruselu správa, váš človek z centra ju pošle všetkým?
Všetkým nemusí, lebo zistí, že ju treba odoslať napríklad len do Púchova. Čiže pošle ju len tam.
Na základe čoho napríklad len do Púchova?
Vieme to zistiť vďaka tomu, že ak ide o dovoz potravín, vtedy má byť miesto určenia zásielky – ak je to zahraničný výrobok – už nahlásené. Krajina, ktorá to zistila, povedzme Maďarsko, je teda povinná uviesť v hlásení, že tie a tie maďarské kurčatá sa doviezli len do Púchova.
Je to tak vždy, že sa hneď nahlási určité miesto a nemusí sa mobilizovať celé územie?
Pokiaľ to informujúca krajina nevie, musíme, samozrejme, robiť opatrenia s tým, že nie je určené miesto zásielky. Vtedy sa opatrenia urobia na celom Slovensku, väčšinou je to však tak, že konkrétne miesto sa už pozná. Je pravda, že my aj napriek tomu prekontrolujeme stav aj v ostatných regiónoch, či zásielka nešla aj inam.
Vyskytli sa aj varovania priamo pred potravinami ohrozujúcimi život?
Každá potravina, ktorá sa nahlasuje do systému, je potenciálne nebezpečná. My musíme konať ihneď, nemôžeme si dovoliť riziko. Vysoko nebezpečné potraviny boli napríklad tie, ktoré obsahovali pesticídy alebo mikróby.
Systém RASFF sa v minulosti dosť kritizoval pre ťažkopádnosť. Myslíte, že to pretrváva?
On sa kritizuje aj dnes a aj ja ho niekedy kritizujem.
Vy konkrétne za čo?
Niekedy pre jeho oneskorenosť. Stáva sa, že kompetentní ľudia toho-ktorého štátu ešte nemajú žiadnu informáciu, ale médiá ju už majú a oznamujú ju verejnosti. Vždy to však závisí od ľudského faktoru – systém je technologicky zvládnutý dobre, ale vždy záleží na ľuďoch, či zodpovedná osoba daného štátu dá informáciu okamžite do systému.