Klimatické zmeny spôsobené človekom zdvojnásobili pravdepodobnosť a zintenzívnili silné dažde, ktoré začiatkom tohto mesiaca viedli k ničivým záplavám v strednej Európe, zistila nová blesková štúdia. Informácie o nej priniesla agentúra AP.
Prívalový dážď v polovici septembra z búrky Boris zasiahol veľkú časť strednej Európy vrátane Slovenska, Rumunska, Poľska, Česka, Rakúska, Maďarska a Nemecka a spôsobil rozsiahle škody. Záplavy zabili 24 ľudí, poškodili mosty, potopili autá, mestá zostali bez elektriny a budú potrebovať významné opravy infraštruktúry.
Pravdepodobnejšie kvôli zmene klímy
Prudké štvordňové zrážky boli „zďaleka“ najsilnejšie, aké kedy boli zaznamenané v strednej Európe, a dvakrát pravdepodobnejšie z dôvodu otepľovania v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu, uviedli vedci z World Weather Attribution, ktorá vykonáva rýchle klimatické štúdie.
Klimatické zmeny tiež spôsobili, že dažde boli o 7 až 20 percent intenzívnejšie. „Tieto záplavy opäť poukazujú na ničivé následky otepľovania poháňaného fosílnymi palivami,“ povedala Joyce Kimutai, hlavná autorka štúdie a výskumníčka klímy na Imperial College v Londýne.
Na testovanie vplyvu zmeny klímy spôsobenej človekom tím vedcov analyzoval údaje o počasí a použil klimatické modely na porovnanie toho, ako sa takéto udalosti zmenili od predindustriálnych čias až po dnešok. Takéto modely simulujú svet bez súčasných 1,3 stupňa Celzia globálneho otepľovania a ukazujú, aké pravdepodobné by v takomto svete boli silné dažde.
Povodne zasiahli aj nás
Štúdia analyzovala štvordňové zrážky so zameraním na krajiny, ktoré pocítili vážne dopady. Hoci rýchla štúdia nebola recenzovaná, postupuje podľa vedecky uznávaných techník.
„V každom podnebí by ste očakávali, že občas uvidíte prekonané rekordy,“ vysvetlila klimatická vedkyňa Friederike Otto z Imperial College v Londýne. Ale toto je podľa nej niečo, čo vidíme len v otepľujúcom sa svete.
Niektoré z najvážnejších vplyvov boli pociťované v poľsko-českom pohraničnom regióne a Rakúsku, najmä v mestských oblastiach pozdĺž veľkých riek. Tieto regióny však mali vplyv aj na Slovensku - a to najmä kvôli riekam Morava z Česka a Dunaju z Rakúska.
Miliardy na obnovu
Štúdia poznamenala, že počet obetí povodní z tohto mesiaca bol podstatne nižší ako počas katastrofálnych záplav v regióne v rokoch 1997 a 2002. Napriek tomu boli infraštruktúra a systémy núdzového riadenia v mnohých prípadoch preťažené a ich náprava si vyžiada miliardy eur.
Šéfka Európskej únie Ursula von der Leyenová minulý týždeň prisľúbila pomoc v hodnote miliárd eur pre krajiny, ktoré utrpeli škody na infraštruktúre a bývaní v dôsledku záplav. Časť z tejto sumy bude smerovať aj na Slovensko.
Štúdia World Weather Attribution tiež varovala, že vo svete s ešte väčším otepľovaním – konkrétne o 2 stupne Celzia od predindustriálnych čias, by sa pravdepodobnosť krutých štvordňových búrok zvýšila o 50 percent v porovnaní so súčasnými úrovňami. Autori zistili, že takéto búrky budú tiež naberať na intenzite.
Vb depresia
Výdatné zrážky v strednej Európe spôsobila takzvaná „Vb depresia“, ktorá vzniká, keď studený polárny vzduch prúdi zo severu cez Alpy a stretáva sa s teplým vzduchom z južnej Európy. Autori štúdie nezistili žiadnu pozorovateľnú zmenu v počte podobných depresií Vb od 50. rokov minulého storočia.
Skupina World Weather Attribution bola spustená v roku 2015 najmä kvôli frustrácii, že trvalo tak dlho, kým sa zistilo, či je za extrémnou poveternostnou udalosťou zmena klímy. Štúdie, ako sú tie ich, v rámci vedy o pripisovaní používajú pozorovania počasia v reálnom svete a počítačové modelovanie na určenie pravdepodobnosti konkrétnej udalosti pred a po zmene klímy a či globálne otepľovanie ovplyvnilo jej intenzitu.
