Staré zábery šimpanzov v zajatí vyslovujúcich slovo „mama“ naznačujú, že naši najbližší žijúci príbuzní by napokon mohli mať nervové stavebné kamene pre reč. Ako píše portál ScienceAlert, po celé desaťročia vedci predpokladali, že rozdiely medzi mozgami primátov vysvetľujú, prečo iba ľudia môžu vytvárať zmysluplné zvuky.
Fonetik a kognitívny vedec Axel Ekström a kolegovia z KTH Royal Institute of Technology si však pri štúdiu dvoch šimpanzov videných vo verejne dostupnom domácom videu a v spravodajstve zo 60. rokov minulého storočia myslia, že tento predpoklad môže byť založený na nesprávnom predpoklade.
Vedci sa mýlili
„Predpokladaný chýbajúci článok, ktorý šimpanzom bráni v dobrovoľnom spojení čeľuste a hlasu, evidentne neexistuje,” vyhlasujú výskumníci vo svojom článku, ktorý bol publikovaný v Scientific Reports.
Pri prehľadávaní starých verejných videí Ekström a tím našli dvoch šimpanzov na rôznych kontinentoch, ktorí vyslovujú to, čo znie ako „mama“ - slovo, ktoré ich údajne naučili ich anglicky hovoriaci opatrovatelia. „Tvrdí sa, že slovo „mama“ mohlo byť medzi prvými slovami, ktoré sa objavili v ľudskej reči,“ vysvetľujú vedci.
Ide často o jeden z prvých zvukov, ktoré vydávajú ľudské deti, takže vzor „m-samohláska-m-samohláska“ je pre nás pomerne jednoduché vytvoriť. Spolu s predchádzajúcou štúdiou, v ktorej Ekström analyzoval zvukovú nahrávku tretieho šimpanza v televíznom filme zo 60-tych rokov minulého storočia, keď hovoril slová „papa“ a „pohár“, tieto zistenia naznačujú, že šimpanzie mozgy sú schopné zámerne opakovať aspoň niektoré zvuky.
Každého volal mama
„Tieto výsledky potvrdzujú rastúci počet dôkazov, že veľké ľudoopy sa učia hlasovú produkciu,” píšu vedci. To znamená, že náš neurologický audiovokálny systém – ktorý sa u spevavcov vyvinul aj samostatne – by mohol byť oveľa starší, ako sme si mysleli. Naša línia primátov naposledy zdieľala spoločného predka so šimpanzmi pred miliónmi rokov.
Jedno z videí predstavovalo šimpanza menom Johnny zo Suncoast Primate Sanctuary na Floride. „Johnny každého volal mama,” povedal majiteľ účtu s videom. „Vedel, že mama mu dá všetko, čo chce...”
Zatiaľ čo šimpanzy zvyčajne uprednostňujú gestá pred zvukom, keď spolu komunikujú vo voľnej prírode, stále používajú rôzne vokalizácie. A čo viac, ich jazyk založený na gestách je štruktúrovaný rovnako ako náš vokálny. Gibony sú tiež známe tým, že produkujú viac ako 20 rôznych zvukov s odlišným významom.
Skreslené výsledky
Predchádzajúce správy o reči primátov boli „odmietnuté bez dôkladnej analýzy“, ale všetko ukazuje, že absencia dôkazu nie je to isté ako dôkaz neprítomnosti, tvrdí Ekström a tím. Veria, že do klasických štúdií s veľmi pochybnou etikou bolo vložených príliš veľa akcií, ktoré pravdepodobne skreslili ich výsledky.
Zvieratá zapojené do slávnych projektov v jazyku opíc spred 50 rokov boli vystavené neprirodzeným podmienkam vrátane sociálnej izolácie a zanedbávania, často potom, čo boli traumaticky odobraté od svojich matiek. To by takýmto povinne sociálnym a vysoko inteligentným primátom neumožnilo spravodlivo reprezentovať svoje schopnosti.
Pokusy vyhnúť sa humanizácii zvieracích subjektov občas namiesto toho vytvorili zaujatosť v opačnom extréme, čo prispelo k nášmu obrovskému podceňovaniu inteligencie zvierat. Ale rovnako ako veda postupne rozširuje ľudské poznanie, naša inteligencia je postavená na základoch, ktoré existovali aj pred nami.
„Veľké ľudoopy dokážu produkovať ľudské slová,“ uzatvárajú Ekström a kolegovia. „To, že to pred polstoročím nedokázali, bola chyba vedcov, nie zvierat.“
