„Toto je mimoriadna nová perspektíva v našom chápaní histórie medicíny,“ povedal Edgard Camarós, paleopatológ na univerzite v Santiagu de Compostela v Španielsku a hlavný autor štúdie, ktorá bola zverejnená v časopise Frontiers in Medicine.
Camarósov tím skúmal dve ľudské lebky zo zbierky Duckworthskej univerzity Cambridgeskej univerzity vo Veľkej Británii. Prvý, muž vo veku 30 až 35 rokov, pochádza z rokov 2687 až 2345 pred Kristom. Druhá, žena staršia ako 50 rokov, pochádza z rokov 663 až 343 pred Kristom.
Chirurgický zákrok
Lebka muža bola posiata 30 léziami (stopami po nádoroch), ktoré boli zrejme spôsobené metastázami karcinómu. Väčšina z týchto rán bola relatívne malá, ale našli sa aj niektoré výrazne väčšie, vrátane rany o veľkosti mince, ktorá bola vyhĺbená, keď bolo tkanivo zničené rakovinovými bunkami.
Keď sa vedci na lézie pozreli bližšie, všimli si niečo mimoriadne. Na okrajoch rán našli ryhované rezné rany, ako keby sa staroveký chirurg pokúšal odstrániť nádory pomocou kovového nástroja.
Tieto rezné poranenia nevykazujú žiadne známky hojenia, čo naznačuje, že sa vyskytli približne v čase smrti možno forenzne, možno ako posledná možnosť, ale takmer určite súviseli s mužovou rakovinou. „Zdá sa, že starí Egypťania vykonali nejaký druh chirurgického zákroku súvisiaceho s prítomnosťou rakovinových buniek,“ hovorí ortopedický chirurg Albert Isidro z Univerzitnej nemocnice Sagrat Cor.
„Táto štúdia prispieva k zmene perspektívy a vytvára povzbudzujúcu základňu pre budúci výskum v oblasti paleo-onkológie, ale na odhalenie toho, ako sa staroveké spoločnosti vyrovnávali s rakovinou, budú potrebné ďalšie štúdie,“ dodal Camarós.
