Slovenská psychiatrická spoločnosť sa začiatkom septembra vyjadrila k vyhrotenej predvolebnej kampani, že prispieva k úzkostiam predovšetkým u ľudí, na ktorých časť politikov útočí. A môžem to potvrdiť. Áno, je to pravda.
Po vyjadreniach o pliage od predsedu KDH Milana Majerského som nemohol dve noci spať. Aj keď sa za svoje slová neskôr ospravedlnil, bol som extrémne frustrovaný. Už som si zvykol, že politici sa o LGBTI+ ľuďoch vyjadrujú všelijako, ale v prípade KDH ma to zasiahlo viac, lebo táto politická strana reprezentuje názory najbližšej rodiny. Možno mám šťastie, že väčšina rodiny volí KDH a nie Republiku, ale aj tak mi to príde ako Pyrrhovo víťazstvo. KDH ponúka homofóbiu v príťažlivejšom obale pre ľudí s vyšším vzdelaním.
Moja babka každé voľby hovorila: „Som kádeháčka a zomriem ako kádeháčka.“
Babka mala v istých veciach pevné zásady. Počas socializmu pracovala ako vychovávateľka v detskom domove. Nevstúpila do strany, naďalej chodila do kostola a pre režim sa stala nepohodlnou osobou, lebo mala vplyv na výchovu detí. Preto ju vyhodili z detského domova a presunuli ju na železnice.
Štát za minulého režimu perzekuoval veriacich. Babku vyhodili z práce, ale napríklad, jej strýka, kňaza, umučili v pracovnom tábore. V konečnom dôsledku to boli práve prenasledovaní katolíci, ktorí prispeli k páde režimu.
Po Nežnej revolúcii nastal pre katolíkov zásadný problém. A tou sa stala sloboda. Ako sa správa utláčaný jedinec, keď z ničoho nič môže robiť, čo sa mu zachce?
Katolíci boli zvyknutí byť v opozícii. Desiatky rokov bojovali s komunistami a zrazu sa ocitli vo vedení. Katolícke náboženstvo zrazu ovplyvňovalo verejný život. A chýbal im nepriateľ, voči ktorému by sa mohli vymedziť.
V slobodnej spoločnosti by kresťania mohli slúžiť ako príklad pre druhých. Jednoduchšia alternatíva je však ukazovanie prstom. Na pobehlice, ktoré chodia na potraty. Na buzerantov, ktorí nenapĺňajú podstatu manželstva. Na dopletených ľudí, ktorí sa cítia ako opačné pohlavie. Lebo najjednoduchší spôsob ako odpútať pozornosť od svojich chýb je upriamiť ju na chyby iných.
Ako deti sme vyrastali v Bratislave a chodili sme do školy aj s deťmi komunálnych politikov z KDH. A zrazu sme boli svedkami, ako sa ich rodiny sťahovali do veľkých bytov v centre mesta a ako politici rozdeľovali byty medzi svojich kamarátov. Rodinkárstvo KDH v Bratislave fungovalo na rôznych úrovniach, my sme časť z toho videli v priamom prenose.
Moji rodičia požičali peniaze rodinným známym na bývanie, avšak zrazu títo známi prišli k nehnuteľnosti na lukratívnej adrese. Mama v tom čase pracovala na magistráte, pričom na prevod nehnuteľnosti ju upozornila kolegyňa a tak známu konfrontovala. Ona ju odbila slovami: „Prosím ťa, nestaraj sa do toho.“
Vtedy skončilo aj ich kamarátstvo. Celá rodina však volila KDH naďalej, lebo strana pre nich predstavovala isté hodnoty.
Dnes už je „kresťanský politik“ vyprázdneným pojmom.
Kresťanský politik už nemusí byť z KDH. Zrazu sa kresťanskými hodnotami oháňajú všetci. Aj Boris Kollár, Tomáš Taraba alebo Milan Uhrík. Čo ich na to kvalifikuje? Asi homofóbia. Alebo politika, ktorá nič nerieši, iba ukazuje prstom.
Najbizarnejšie na tom je, že nikto z cirkvi sa neohradí voči politikom, ktorí používajú kresťanskú nálepku a predvolebným kalkulom vyprázdňujú význam náboženstva. Jediným problémom pre biskupov ostáva LGBTI+ a potraty.
V tomto sú čerešničkou na torte predvolebné aktivity Mariána Kuffu, ktorý chváli Borisa Kollára, Andreja Danka a Roberta Fica, že chránia Slovensko pred nástrahami gender ideológie. Lebo tá podľa neho spôsobí genocídu národa.
Neviem, či Marián Kuffa absolvoval návštevu v bežnej slovenskej nemocnici. Asi nie. Lebo to by si všimol reálnu hrozbu a tou je stav slovenského zdravotníctva. Aj keď idem s bežným úkonom k lekárovi, zakaždým je to pre mňa trauma a neskutočná frustrácia. Nechcem si ani len predstaviť, čo zažívajú ľudia s vážnejšími zdravotnými komplikáciami. Vlastne viem. Jeden z nich bol aj môj otec, ktorý chodil po lekároch a nevedeli zistiť, prečo si necíti nohy. Prehadzovali si ho medzi sebou, preto sa prišlo neskoro na trombózu v nohe, ktorá ho v konečnom dôsledku zabila. Alebo ho zabila moja sexuálna orientácia, to je tiež možnosť.
Rovnako za pokles pôrodnosti nemôžu LGBTI+ ľudia. Za pokles pôrodnosti môže v prvom rade kapitalizmus. Kto by chcel mať v dnešnej dobe dieťa z racionálnych dôvodov, keď si prepočíta financie? Ja sa vlastne ani nečudujem komunálnym politikom z KDH, že kšeftovali v Bratislave. Potrebovali si zabezpečiť bývanie a takto našli jednoduchú skratku oproti splácaniu hypotéky. Lebo uživiť rodinu v týchto podmienkach je ťažké. A možno mám v tomto šťastie, že som gej a nepociťujem tento tlak.
Bohu vďaka!
Týmto by som veľmi nerád hádzal všetkých katolíkov do jedného vreca. Ja sa nachádzam momentálne vo fáze, keď v sebe pátram, čo pre mňa znamená viera a viem, že cirkev mi neponúka riešenie. Avšak stále dúfam, že mám v sebe istý morálny kompas, ktorý sa ozve, keď sa deje isté neprávo. Napríklad, keď niekoho šikanujú. A neviem, či si katolícke elity všimli, že už nie sú v pozícii utláčaných. V mnohých prípadoch sa dostali do polohy agresora, ktorý šikanuje ľudí s iným pohľadom na svet. Krajšie pomenovanie na šikanu je výhrada vo svedomí, keď sa niekto môže vďaka viere povyšovať nad druhých ľudí.
Rovnaké pocity ako pri Milanovi Majerskem som mal aj pri Romane Schlesinger, keď urážala kresťanov. Snažím sa pochopiť svoju rodinu aj cez psychológa, ktorý mi povedal zásadnú vec. Nábožnosť je vrodená. Nie je to konkrétna viera v konkrétneho Boha, niektorí ľudia sa narodia s tým, že kontrolu nad životom prisudzujú vyššiemu princípu. U nás v rodine je táto vlastnosť u niektorých členov dominantná. Je to niečo, čo si človek nevyberie. Rovnako ako sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Človek má však na výber v tom, či sa bude správať ako kretén. To nepovedal môj psychológ. To som povedal ja.
Celé kresťanstvo je do veľkej miery založené na pocite utláčania. Preto dôležitú kapitolu v jeho mytológii hrajú mučeníci, ktorí zomreli kvôli svojmu presvedčeniu. Kedy však zomrel posledný mučeník na Slovensku? Čo ak by Juraj a Matúš boli zastrelení kvôli náboženskému presvedčeniu? Oplakávali by ich katolíci ako novodobých mučeníkov?