Na tragédiu v Teplárni si pamätám dodnes. Najprv som dostal správu o tom, že na Zámockej sa strieľalo. Ako však prichádzali ďalšie detaily, realita začala byť ešte desivejšia. Nikdy by mi nenapadlo, že podnik, v ktorom som aj vystupoval, sa stane terčom teroristického útoku.
Queer ľudia to nemali na Slovensku jednoduché ani pred útokom. Niekto si mohol naivne myslieť, že po útoku príde k nejakému zmieru v spoločnosti. Ja som v to dúfal tiež. Avšak teraz po dvoch rokoch je situácia ešte napätejšia. Čo bolo pôvodne jazykom antisystémových strán, preniká aj do mainstreamovej politiky. Ako keby sa zabudlo na to, že to bol syn kandidáta antisystémovej strany Vlasť, ktorý strieľal v Teplárni. Avšak Štefan Harabin, bývalý líder strany Vlasť, sa stal spojencom Petra Pellegriniho počas druhého kola prezidentských volieb. Šíriť hoaxy a vyrábať nepriateľov z queer ľudí tu predstavuje ešte značný politický kapitál. A momentálne v tomto trende pokračujú aj niektorí poslanci, ministri, ministerka a aj samotný premiér.
Celá táto situácia by bola možno dôvodom na depresiu. Avšak na výročie útoku by som nechcel byť depresívny a možno by som chcel upozorniť na pozitívne dianie v spoločnosti, ktoré spustil útok. Áno, je pravda, že politici neurobili nič, aby sa queer ľuďom žilo ľahšie, skôr naopak. Ale mám pocit, že sa udiali aj pozitívne veci, ktoré unikajú pozoronosti a preto by sa mali pripomínať.
V prvom rade veľa ľuďom došlo, že bola prekročená červená čiara a nemôžu ostať v tomto ohľade ľahostajní. Asi najvýraznejšou akciou bola zbierka na komunitné centrum po definitívnom zatvorení Teplárne. Ľudia celkovo darovali cez 80 000 € na nové centrum. Toto nebola maličkosť, keďže neustále sa šíri naratív o tradičných Slovákoch, ktorým niekto nasilu vnucuje gender ideológiu. Práve zbierka ukázala, že ľudia sú ochotní podporiť queer ľudí a dopriať im bezpečný priestor.
Spoločenská zmena sa dá vnímať aj v oblasti kultúry. Martina Šimkovičová nebola prvá ministerka, ktorá sa vyhrážala zastavením dotácií pre LGBT+ organizácie. Keď Ľubica Laššáková vylúčila queer projekty z dotačnej schémy, výzvu na jej odstúpenie podpísalo približne 9 000 ľudí. Po obdobných krokoch Martiny Šimkovičovej podpísalo výzvu na odstúpenie takmer 190 000 ľudí. Za týmto enormným prejavom nespokojnosti s ministerkou môžu byť rôzne faktory, vrátane celkovej nespokojnosti ľudí s vládou. Avšak osobne si myslím, že ľudia sú dnes citlivejší na to, keď sa útočí na menšiny a uvedomujú si, že sa treba ozvať.
Aj ľudia v kultúre si uvedomili dôležitosť reflexie queer tém v divadle, ktoré sa doposiaľ tomuto vyhýbali. Minulý rok uviedlo Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene inscenáciu Hamlet, v ktorej je dánsky princ príslušníkom menšiny. V Slovenskom národnom divadle mala tento rok premiéru komédia Sme v pohode o queer ľuďoch, ktorá býva vypredaná. Bohužiaľ, po progrese nastúpila do SND Zuzana Ťapáková, ktorá otvorene tvrdí, že queer témy sú pre divadlo príliš alternatívne. Avšak predaj vstupeniek na Sme v pohode hovorí, že jej názor nie je v zhode so záujmom návštevníkov divadla.
Na Slovensku sa objavujú aj prípady, keď ľudia na vedúcich pozíciách pochopili, že agresori nemôžu ovládnuť naratív. Príkladom je aj mesto Trenčín, ktoré sa rozhodlo zorganizovať spomienkové podujatie pre Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Toto rozhodnutie padlo potom, ako trenčianske gymnázium odvolalo plánovanú spomienku po online útokoch Milana Mazureka.
Práve 12.10. si pripomíname výročie nešťastnej udalosti. Na jednu stranu situácia môže vyzerať beznádejne, ale hlavným odkazom tragédie nemôže byť víťazstvo nenávisti. Preto treba pripomínať aj pozitívne prípady, keď hrôza zločinu prinútila ľudí konať. Jednou z akcií je aj Sen o láskavom Slovensku pre Matúša a Juraja. Stačí prísť v sobotu do pripravovaného komunitného centra od 10:00 do 18:00 a napísať svoju víziu o Slovensku, ktorú by ste si želali.