V byte bola zima a tiahol sa ním podivný pach. V predsieni sa na zemi váľali staré topánky a pár zvrškov. Jedinej miestnosti, ktorá bola kuchyňou, obývačkou a spálňou zároveň, vládla manželská posteľ. Na špinavom vankúši ležala lebka. Bolo jasné, že týmto nálezom vypratávanie skončilo, píše Alida Horváthová z portálu iDnes.
Výjazdová skupina z Ústí nad Labem privolala popoludní 18. decembra 1987 na miesto aj súdneho znalca. Po odhádzaní handier a lôžkovín z postele odhalili telo, teda skôr kostru. Bolo jasné, že akákoľvek manipulácia s ňou by mohla zničiť dôležité stopy.
Privolaný lekár konštatoval, že telo bolo čiastočne mumifikované. Jeho mäkké časti takmer zmizli, na niektorých miestach zostala len koža. Na kostre aj na posteli pod ňou sa nachádzalo veľké množstvo lariev, dospelého hmyzu, ako živého, tak už uhynutého. Aj podľa neho bolo možné určiť približnú dobu smrti. Súdny znalec stanovil, že telo ležalo v byte zhruba rok.
Keď robil forenzný expert ohliadky tela, zistil, že sa jedná o telesné pozostatky ženy, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou uškrtená. Mala zlomenú pravú časť štítnej chrupavky a odlomený ľavý hrot jazyka. Uviedol, že ide bezpochyby o vraždu, čo potom potvrdili aj podrobné ohliadky na pitevnom stole.
Totožnosť ženy bola zatiaľ neznáma. Ani v pátraní nebola žiadna, ktorá by zodpovedala jej veku, výške a váhe. Podľa pitevného protokolu išlo o ženu asi tridsaťpäťročnú, ktorá už rodila, merala sto šesťdesiat centimetrov a podľa kostry aj oblečenia, ktoré sa čiastočne zachovalo, bola pomerne štíhlej postavy. Vlasy mala odfarbené na blond, dlhé po ramená.
Posledný nájomník
Na objasnenie jej totožnosti mal možno čo povedať posledný užívateľ bytu, štyridsaťročný robotník Ján L., ktorý dostal pridelený byt. Pri ohliadke miesta činu sa našli okrem zvrškov aj písomnosti a papier, na ktorom bol ceruzkou nakreslený akýsi jednoduchý hrob s krížom.
Ján L. bol Slovák a do Ústeckého kraja prišiel za prácou. Potom, čo zamestnanie narýchlo ukončil, sa po ňom zľahla zem. Bolo ale pravdepodobné, že odišiel späť na Slovensko. Prokurátor vydal súhlas na jeho zadržanie, a tak členovia ústeckej polície išli na miesto trvalého bydliska Jána L.
Tam ho však nenašli, a tak sa vypytovali po príbuzných a známych. Jána L. prekvapili kriminalisti jedného večera na ubytovni v Levoči, kde prebýval. Mŕtva žena bola jeho priateľka Zdena E. Zoznámili sa v jednom z hostincov v lete 1984, kam obaja pravidelne chodili. Bola síce vydatá, ale už krátko po ich zoznámení sa k nemu nasťahovala aj s dvoma deťmi.
Vzhľadom na to, že sa o svojich neplnoletých potomkov nestarala a staršieho z nich neposielala do školy, boli jej deti odobraté. Bohužiaľ ani jej manžel nebol schopný sa o nich postarať, a tak boli zverené do ústavnej starostlivosti. Od okamihu, keď si pre nich prišli sociálne pracovníčky za asistencie VB, o ne stratila záujem.
Časté hádky
Vzťah Zdeny a Jána bol veľmi búrlivý, často u nich dochádzalo k ostrým hádkam, ktoré neraz končili bitkami. Podľa slov Jána Zdena veľa pila, udržovala styky s inými mužmi, u ktorých tiež často prespávala. To privádzalo jej druha do stavov zúrivosti. Tak sa stalo aj dvadsiateho siedmeho januára 1986.
Zdena prišla opäť ráno, niečo po piatej. Keď na ňu vyletel a spýtal sa jej, kde bola, len sa mu vysmiala a navrch mu ešte opitá začala nadávať. „Nie si chlap!“ jačala naňho. To ho rozčúlilo. Dal jej facku. Ale ani tá ju nezastavila a v nadávkach pokračovala.
„Neudržal som sa a dal som jej druhú ranu. Avšak nie už dlaňou, ale opačnou stranou ruky. Nechtiac som trafil jej krk. Nie, zabiť som ju naozaj nechcel, len umlčať,“ tvrdil pri jednom z výsluchov. Potom sa ale opravil a trval na tom, že rana bola len jedna, že to mala byť iba facka, ktorá sa jednoducho len zvrtla. „Namiesto toho, aby som ju pleskol, trafil som ju na ohryzok. Rozhodne som ju neškrtil,“ snažil sa presviedčať vyšetrovateľa.
Zaškrtená
Lenže proti jeho výpovedi stál ako výsledok ohliadky miesta činu, tak pitevný nález aj znalecký posudok. Z neho vyplývalo, že k prasknutiu štítnej chrupavky mohlo dôjsť spôsobom, aký uviedol obvinený Ján L., teda úderom hranou dlane na prednú časť krku. Súčasne sa ale znalci zhodli na tom, že úder musel byť veľmi prudký a bol vedený so značnou razanciou.
Táto rana by ale nezlomila jazyk, aj keby bola sebaprudšia. Experti presne popísali, že istá pružnosť hrtana a samotného jazyka úplne vylučuje tvrdenie páchateľa. Devastujúce zranenie spôsobilo sústredené a dlhé škrtenie. Ján L. si ale stál za svojim a donekonečna opakoval, že Zdenu udrel iba raz jedenkrát. Nič viac si nepamätá.
Áno, rozčúlilo ho jej správanie, udrel ju a potom, keď na neho neprestávala slovne útočiť, tak ju udrel možno druhýkrát. To, že leží na zemi, pripísal jej opitosti a napadlo ho tiež, že jednoducho simuluje. Alebo jednoducho zaspala. Stalo sa to predsa už toľkokrát, že spala opitá na zemi. Bol pondelok ráno, a tak sa zobral a odišiel do práce.
S mŕtvolou v byte
Zo šichty sa zastavil v krčme. Čakal, že už tam bude sedieť aj Zdena. Ale nikto ju nevidel. V putike strávil celý večer a domov sa pripotácal až po desiatej. Zdena stále ležala na podlahe v predsieni a nejavila známky života. Zdvihol ju, položil na posteľ a premýšľal, čo bude robiť. Bol opitý a nič ho nenapadalo.
Nahádzal na jej telo perinu a nejaké handry, dopil fľašu výčapnej liehoviny, ktorá bola na stole, a ľahol si v predsieni na zem. Druhý deň odišiel na šichtu. Prespal u známeho a nasledujúci deň sa vrátil domov. Ešte tri noci strávil v byte s mŕtvolou. Potom si zbalil svoje veci a odišiel domov na Slovensko.
Kľúče od bytu poslal svojmu bývalému zamestnávateľovi poštou. Celé mesiace zostal byt zatvorený a v podniku nikoho nenapadlo ho skontrolovať. Až v momente, keď sa o prácu aj ubytovanie hlásil iný pracovník, dali pokyn na vypratanie bytu.
Na pojednávaní bol Ján L. krajským súdom uznaný vinným a dostal trest vo výške jedenástich rokov v II. nápravno-výchovnej skupine. Súd prihliadol na to, že aj napriek neustálej kolízie vo vzťahu so Zdenou Ján L. čin neplánoval a nijako ho nepremýšľal a bol k nemu vyprovokovaný slovnými výrokmi. Avšak druhý útok, škrtenie, už robil za účelom svoju družku zavraždiť.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.