Spomenie si ešte niekto, ako sa krátko po prelome tisícročia (to už bol v Rusku prezidentom Vladimir Putin) nie úplne žartom preberala téma možného vstupu Ruska do Európskej únie či dokonca do NATO? Vtedajší šéf Aliancie George Robertson dal pre BBC nedávno k dobru ešte jednu perličku: „Putin stál vedľa mňa v máji 2002 a hovoril o tom, aký je Ukrajina suverénny a nezávislý štát, ktorý si bude sám rozhodovať o svojej bezpečnosti.“ Dnes takéto slová znejú ako z inej galaxie, píše sa na portáli iDnes.cz.
Putin je kompletne iný človek. Rusko premenil na kópiu Tolkienovho Mordoru, pripraveného eskalovať konflikt so Západom aj za cenu jadrovej apokalypsy.
Je čím ďalej pravdepodobnejšie, že prepadnutie Ukrajiny a následný krvavý kúpeľ v Európe sa nutne podpísal aj na stave ruskej spoločnosti a ďalej sa prehĺbil jej zostup do temnoty. Chtiac nechtiac ju morálne pokrivila, a to je možno slabé slovo. Pokiaľ nebolo Rusko diktatúrou predtým, rozhodne sa ňou stalo v posledných dvoch rokoch. Putin zaviedol vojenskú cenzúru. Bezpečne sa dnes v Rusku môže cítiť len ten, kto drží jazyk pevne za zubami alebo podporuje kremeľskú propagandu. Vlastne tento spôsob prežívania v represívnom režime má rada Rusov stále v krvi zo sovietskej éry.
Vojna ako potreba
Zaujímavý názor vyslovila francúzska znalkyňa Ruska Mária Mendrasová. Podľa nej je pre Putina životne dôležité zaistiť, aby krajina bola v permanentnom vojenskom stave. Len tak vraj môže ďalej upevňovať svoju moc. „Udržuje sa pri moci prostredníctvom politického násilia, konfliktov a vojen,“ uviedla s poukázaním na vojny v Čečensku, Gruzii, na Donbase, Sýrii a na Ukrajine.
Aj z vnútorného ruského pohľadu sú dva roky vojny takmer nekonečným katalógom drám, krviprelievania a ďalších tragédií:
- Invázia priniesla smrť a skazu v prvom rade Ukrajine, obrovské straty ale utrpela aj ruská armáda
- Pod paľbu a útoky dronov sa dostali aj ruské mestá
- Niekoľko tisíc Rusov muselo narukovať
- Rusko zažilo vzburu wagnerovcov a ich pochod na Moskvu
- V dôsledku invázie vydal medzinárodný tribunál zatykač na Putina
- Tisícky Rusov, predovšetkým tých vzdelanejších, utieklo do zahraničia, aby sa vyhli odvodu
- Proti Rusku sú teraz namierené najprísnejšie sankcie na svete
- Putin v súvislosti s vojnou opustil predstieranie, že by mohla byť tolerovaná kritika a nesúhlas. Mementom je smrť Alexeja Navaľného v trestaneckej kolónii
„Smrťou Navaľného ruský režim predbehol krutosťou a cynizmom ten sovietský,“ napísal Alexander Baunov z Carnegie Russia Eurasia Center. Argumentoval tým, že Putinova vláda prešla od „diktatúry klamu k diktatúre strachu a po vypuknutí vojny k priamej diktatúre teroru“.
24. február 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, bol zlomovým okamihom. Všetko zdanie spolupráce so Západom vyletelo komínom. Putin sa javí, či aspoň znie, stále odhodlanejšie, vystupuje proti USA, NATO aj EÚ a svoju inváziu prezentuje ako vojnu proti Rusku zo strany „kolektívneho Západu“, existenciálnu bitku o prežitie ruského národa.
Vyzerá to tak, že na väčšinu Rusov to zaberá. Prieskumy verejnej mienky na jednej strane ukazujú, že deklarovaná podpora vojny sa za dva roky takmer nezmenila a je približne 70 percentná.
Otázkou ale je, ako tieto čísla čítať. O vojne sa totiž v Rusku diskutuje minimálne. Množstvo Rusov sa vyjadruje jazykom úzkosti, strachu, neistoty a nedôvery, vyhýbajú sa tomu byť príliš konkrétni. „Keď náhle začala vojna, bol to šok,“ uviedla pre portál Christian Science Monitor Naďa Titovová, ktorá pracuje ako asistentka novinára. „Objavili sa aj hnev a strach, a tiež nádej, že to všetko čoskoro skončí,“ dodala. Teraz je to skôr apatia, túžba stiahnuť sa do seba. „Navaľného smrť to ešte zhoršila a mnohých demoralizovala,“ povedala.
Sankcie ekonomika ustála
Vedľa rozširujúcej sa vlny represie prebieha počas vojny v Rusku hlboká, často nenápadná, premena v ekonomike, politickom systéme, spoločenských vzťahoch aj v nálade verejnosti. Jedným z najväčších prekvapení pre západných pozorovateľov bola schopnosť Ruska obnoviť starý sovietsky vojenskopriemyselný komplex, aby bolo možné vyzbrojiť armádu a viesť dlhú, materiálne náročnú vojnu. Ruská ekonomika minulý rok podľa oficiálnych údajov vzrástla o 3,6 percent.
Na druhej strane režim zostáva stabilný, čo sa nedá vysvetliť jednoduchými represiami. Predaj surovín do Číny, Indie a ďalších krajín totiž umožnil, že životná úroveň väčšiny obyvateľov Ruska ovplyvnila vojna len mierne. Aspoň zatiaľ.
Dva roky po začiatku vojny, ktorá sa zďaleka nevyvíja tak optimisticky, ako v Kremli očakávali, zostáva Putin pevne v sedle. Oponenti sú umlčaní a marcové voľby potvrdia jeho piate prezidentské obdobie.
Rusko za to platí tvrdú daň. V spoločnosti prevláda ľahostajnosť, v súkromí mnohí Rusi potichu dúfajú, že jedného dňa dôjde k zmene kurzu. Málokto verí, že by niečo také mohlo nastať čoskoro a ešte menej ľudí je ochotných pre to niečo urobiť.