Barbora Kropáčková je česká influencerka, ktorej sa pred dvomi rokmi kvôli alopécii otočil život naruby. Dnes o chorobe, ktorá ju pripravila o vlasy, riasy či obočie šíri na sociálnych sieťach osvetu a podporuje ženy s rovnakým problémom v tom, aby ju neskrývali.
V našom rozhovore sa dozvieš kedy a ako sa alopécia u Barbory objavila, prečo si myslí, že ju mohli vyvolať silikónové prsia, aké pozitíva na ochorení našla či bez akých vymožeností si život s alopéciou nevie predstaviť.
Mnohí ľudia o alopécií, ktorá stojí za holou hlavou veľa nepočuli. Aká je príčina tohto ochorenia?
Príčiny alopécie môžu byť rôzne, ide o autoimunitné ochorenie. Môže byť spôsobené zlým životným štýlom, stresom, operáciou, nedostatkom vitamínov a minerálov alebo to môže byť pridružené ochorenie k nejakému inému ako je problém so štítnou žľazou, Crohnova choroba, ekzém či cukrovka, môže to spôsobiť aj autoimunitná reakcia na medikamenty. Veľa ľudí s alopéciou však bohužiaľ nevie, čo bolo príčinou a nedá sa to ani nijako zistiť a potvrdiť.
Prišla alopécia do tvojho života zo dňa na deň? Ako a kedy si zistila, že ňou trpíš?
Pred siedmimi rokmi som sa s alopéciou stretla prvýkrát, ale v menšej miere, mala som iba tri lysé miesta na hlave, ktoré si nikto nevšimol. Bola to takzvaná alopécia areata. Do roka mi to zarástlo a ja som na niekoľko rokov na toto obdobie úplne zabudla. Bohužiaľ sa pred dvomi rokmi ochorenie vrátilo v tej najhoršej forme – alopécia universalis – počas dvoch týždňov som prišla o všetky vlasy a počas nasledujúceho mesiaca aj o riasy, obočie a všetko ochlpenie tela.
Keďže som už alopéciu poznala z predošlých rokov, hneď som vedela o čo ide a že je to tu späť, nečakala som však, že prídem úplne o všetko. Nikdy nezabudnem na tú bezmocnosť. Nevedela som, prečo sa to deje a ako to môžem zastaviť.
Podľa tvojich slov sú možnou príčinou silikóny. Mali by byť ženy obozretnejšie pri plastických operáciách?
Samozrejme to nemám a nikdy ani nebudem mať potvrdené, ale myslím si, že som si augmentáciou prsných implantátov ochorenie znova vyvolala. Cudzie teleso plné toxických látok a ťažkých kovov vo mne mohlo znova spustiť autoimunitnú reakciu. Som človek, ktorý sa dobre stravuje, nefajčí, nepije, športuje, stresuje sa minimálne, všetky krvné testy má ukážkové, takže u mňa tým spúšťačom naozaj mohla byť tá operácia.
Ženám, ktoré o plastickej operácii pŕs premýšľajú, by som odporučila zistiť všetky informácie a pokiaľ majú sklon k nejakým autoimunitným ochoreniam alebo trpia na alergie, intolerancie, ekzémy alebo majú nejaké predpoklady chorôb v rodine, tak určite zvážiť inú možnosť úpravy pŕs. Dnes už sa o tom hovorí a vie viac – priamo sa to označuje ako breast implant illness a môžu sa k tomu spojiť ďalšie symptómy, ktorými som si tiež prešla. Teraz mám 5 mesiacov implantáty vybraté a cítim sa oveľa lepšie a veľa symptómov už odznelo.
Ide o chorobu, ktorá „nebolí”?
Áno, alopécia nebolí. Veľa ľudí ju berie len ako estetický nedostatok, to bohužiaľ tiež nie je pravda. Alopécia je veľmi náročná na psychiku človeka, ženy, mužov ale aj deti dokáže toto ochorenie veľmi zlomiť. Ovplyvňuje ich osobný, pracovný a spoločenský život. Ďalej tým, že nemáme riasy, chlpy v nose a ušiach, sme náchylnejší na respiračné ochorenia a infekcie očí a uší. Absencia obočia zase spôsobuje to, že nám pot tečie rovno do očí…jednoducho nič príjemné.
Stáva sa často, že ľudia pri pohľade na teba automaticky usudzujú, že máš rakovinu? Zvykla si si na upretý zrak tvojím smerom?
Áno, stávalo sa to. Dnes si myslím, že osveta urobila svoje a veľa ľudí už o tomto ochorení vie. Stále však ľuďom ako prvé v hlave prebehne, že človek prechádza onko liečbou. Sú dva typy ľudí, tí, ktorí sa za mnou otáčajú a pozerajú a potom tí, ktorí robia, že nič nevidia a radšej odvrátia zrak. Ja už to absolútne nevnímam a nevšímam si to.
O vlasoch sa hovorí ako o korune krásy, podľa tvojich slov však bolo najhoršie prísť o rysy vlastnej tváre..
Prvé, čo si na žene väčšinou všimnete sú vlasy, takže ich strata je veľmi bolestivá. Pre mňa to ale bolo práve obočie a riasy, viac ako vlasy. Bez obočia vyzeráte ako mimozemšťania, chýba vám rám tváre a stratíte výraz. Stratou rias prídete o ohraničenie oka, vyzeráte bledo a choro. Ja som to vyriešila tetovaním, aby som nebola taká „holá”. Ak mi vlasy už nikdy nenarastú, budem s tým v pohode, zvykla som si a mám sa takto už aj radšej ako s nimi. Obočie a riasy by som si ale vážne veľmi priala späť.
Aké náročné bolo prijať alopéciu pre teba ako ženu, ktorá sa o seba rada stará a neprestať sa cítiť sebavedomo?
Prvé chvíle sú samozrejme veľmi ťažké, nemôžete sa na seba ani pozrieť v zrkadle a sebavedomie je niekde hlboko pod zemou. Časom si začínate na svoju novú podobu zvykať, každému to ale trvá rozdielne. Alopéciou starostlivosť o seba nekončí, naopak som sa viac zamerala na to, aby som mala peknú pleť, naučila som sa maľovať, aplikovať umelé riasy alebo si robiť obočie. Nosím pekné a výrazné náušnice, ktoré predtým pod vlasmi neboli vidieť. Takže na všetkom si treba nájsť pozitíva a naďalej si robiť radosť maličkosťami.
Existuje možnosť, že by ti vlasy niekedy znovu narástli?
Určitá nádej tu je. Pri alopécii nikdy neviete, čo vám zajtra vypadne alebo narastie, je to veľmi ironická choroba. Poznám dievčatá, ktorým vlasy začali rásť až po siedmich rokoch alebo im napríklad narástli chlpy na bruchu a na hlave nič (smiech). Po tom, čo som si nechala vybrať umelé prsia, tak tam nádej mám, aspoň tie riasy a obočie by som si priala, tak uvidíme. Toto ale môže byť proces ešte na veľmi dlho, kým sa z toho telo vyčistí a odpustí mi.
Starostlivosť o vlasy je sama o sebe nákladná, koľko však stojí prirodzená parochňa a ako je treba sa o ňu starať?
Človek si hovorí, ako teraz ušetrí na kaderníkovi, ale bohužiaľ, parochňa z pravých vlasov stojí stovky eur, 800 až 2000, záleží na dĺžke, hustote a kvalite. Je možnosť aj syntetických umelých parochní, ktoré sú lacnejšie a pohybujú sa okolo 100 eur. Navyše tie parochne bohužiaľ nie sú nesmrteľné a vydržia zhruba 2 roky, záleží ako sa o ňu človek stará. Ja sa o parochne starám rovnako, ako by som si umývala svoje vlastné vlasy – šampón, kondicionér, vyfénovať, vyžehliť, zastrihnúť.
V dnešnej dobe existuje veľa ďalších skrášľovacích alternatív ako umelé riasy či vytetované obočie. Aké možnosti sa u teba najviac osvedčili?
Obočie mám vytetované, ale bohužiaľ je už vyblednuté a menej výrazné. Používam preto také odtlačky, ktoré fungujú ako detské dočasné tetovačky. Priložíte na kožu, pridáte vodu a obočie je na svete. Umelé riasy sú tiež zázrak bez ktorého si neviem život s alopéciou predstaviť. Na obočie ešte používam ceruzku a normálne si ňou to vytetované obkreslím.
Vnímaš s odstupom času, že so sebou priniesla alopecia i niečo pozitívne? Holenie nôh ti určite nechýba!:)
Ja by som vlastne bola schopná povedať viac výhod a tých pozitívnych vecí ako nevýhod. Alopécia mi do života priniesla nové priateľstvá, nový pohľad na svet, na krásu, na moje telo. Zamyslela som sa nad sebou v tom zmysle, že nemienim riešiť v živote malicherné veci. Vďaka alopécii môžem pomáhať ďalším ľuďom, vzniklo veľa krásnych priateľstiev a môžem byť napríklad aj so 155 centimetrami fotomodelkou (smiech). A áno, navyše sa nemusím sa holiť či tráviť čas umývaním mastných vlasov.
Ako si sa cítila, keď si na Instagram pridala po prvý raz svoj nový vzhľad?
Cítila som obrovskú úľavu, konečne som sa nemusela schovávať. Bolo to pre mňa ako terapia, celkovo zdieľanie ňou je. Vedieť, že v tom nie som sama. Dostalo sa mi obrovskej podpory, za čo veľmi ďakujem a určite to veľmi pomohlo mojej psychike a vďaka tomu som to zvládla tak, ako som to zvládla. Nie každý je ale taký extrovert ako ja a nie každému by toto pomohlo.
Rodina, priatelia a moji sledujúci mi určite dodali odvahu a pocit, že sa za to nemusím hanbiť. Navrátilo mi to moje sebavedomie a sama som v sebe tú silu a energiu začala cítiť.
Zmenil sa ti s alopéciou život a návyky vo výraznom smere?
Povedala by som, že zmenil. Som iná, som lepšia. Vážim si každého dňa tu, vyhýbam sa konfliktom a chcem sebe a svojej rodine dopriať fajn život. Som viac nad vecou a rada si zo seba urobím srandu.
Čo ti prináša najväčšiu radosť?
Najväčšiu radosť mi prináša určite syn. Je to skvelý chlapček a myslím, že z neho raz bude naozaj charakter. Ďalej mám radosť z toho, že ženy s alopéciou odhadzujú parochne, cítia sa psychicky lepšie a napíšu mi, že je to vďaka mne. To je pre mňa tá najväčšia odmena a stojí mi to aj za tie negatívne komentáre, ktoré si na sociálnych sieťach niekedy vypočujem.
