Alkohol je celosvetovo obľúbenou a legálnou drogou, ktorá sa stala súčasťou mnohých kultúr a spoločenských udalostí. Ale aj zabijakom pre mnohých a mnohé, ktoré v ňom našli dno a utopili sa v závislosti, z ktorej nie je vôbec ľahká cesta von. Nové milénium však prinieslo zmenu, ktorá zaskočila aj odborníkov v tejto oblasti.
Mladí ľudia v Európe, USA aj Austrálii podľa európskeho vestníku verejného zdravia EÚ pijú v porovnaní s generáciou svojich rodičov (keď boli v ich veku) podstatne menej. A keď prišla pandémia - o ktorej vieme, že konzumáciu alkoholu mnohonásobne zvýšila - klesla konzumácia alkoholu u tejto generácie ešte viac, vyplýva z globálneho drogového prieskumu.
Kultúrny artefakt
Slovanské krajiny to s alkoholom mali vždy o čosi ťažšie. Dalo by sa povedať, že etanol je súčasťou našich národných identít. Ten má aj akúsi obradnú funkciu (nie len v kostoloch) a stal sa súčasťou prechodových rituálov do dospelosti. Pitie alkoholu je pre mladého dôkazom toho, že už má 18.
Na Slovensku nie je taktiež nič nezvyčajné, ak sú mladiství prítomní počas rodinných osláv a stretnutí, na ktorých sa alkohol konzumuje. Dieťa je tak už od útleho veku vystavené alkoholizmu (či už miernemu alebo ťažkému) svojich najbližších a aj tento faktor neskôr ovplyvňuje jeho vzťah k týmto nápojom. Či už zapíjame zdravie svojich kamarátov alebo oslavujeme s kolegami koniec týždňa, alkohol je stále medzi nami.
Podľa údajov z Eurostatu 2019 2,3 percenta výdavkov Slovákov a Sloveniek je určených na kúpu alkoholu. Pričom európsky priemer je 1,6 percenta.
Podľa prieskumu Postojov adolescentov k otázke alkoholizmu z Prešovskej univerzity prechovávalo až 68 percent zúčastnených ľahostajný vzťah k alkohol a 12 percent jednoznačne negatívny vzťah. Drvivá väčšina opýtaných uviedlo, že alkohol má jednoznačne negatívny vplyv na zdravie. Čo sa týka dôvodov jeho konzumácie, pre 17 percent respondentov to bola nuda, 26 percent mladých zase uviedlo spoločenský faktor (párty, návštevy, oslavy) a pre 57 percent opýtaných to bolo riešenie ťažkých životných situácií.
Odlišné hodnoty
Stoja za zníženou mierou konzumácie alkoholu vládne programy, kampane či prednášky na školách? Takýto výskum na Slovensku nemáme, ale ak by sme sa chceli aspoň približne odpichnúť, ten austrálsky hovorí v neprospech štátu. Podľa neho ide najmä o ekonomické zmy či kultúrne a sociálne vplyvy, ktoré sa časom menia a vyvíjajú.
Tieto výskumy sa zaoberali aj dôvodmi, prečo mladí s pitím prestávajú. Vedcom sa z odpovedí respondentov podarilo sformulovať štyri hlavné. Patria k nim neistota a strach z budúcnosti, obavy o vlastné zdravie, technologický progres (voľný čas s novými technológiami ponúka omnoho viac možností) a za posledný dôvod stanovili meniace sa vzťahy s rodičmi.
Rob ako myslíš
Cyklus pitia ich jednoducho nebaví. Prepitá noc, trápne situácie posmelené alkoholom a následne ťažké triezvenie ráno. Už napohľad to nevyzerá ako cyklus, v ktorom by bolo príjemné zotrvať. Sociálne úzkosti, tréma a vnútorné napätie, ktoré sa medzi ľuďmi na párty znásobí, je však niečo, čo vie alkohol na chvíľu odsunúť bokom. Čo sa však odsúva bokom je taktiež riešenie tohto problému - ten sa dá uchopiť len správnym prístupom, psychoterapiou a sebapoznaním, čo sa inak ako za triezva robiť nedá.
Spoznávanie ľudí za triezva v kluboch sa teda spočiatku môže zdať ako výzva, no výhodou je, že si vo všetkých situácií samým sebou a môžeš posúvať svoje komunikačné zručnosti a sebavedomie oveľa ďalej.
Na rozhovor k téme sme oslovili aj 19 ročného Davida, ktorý je dobrovoľným abstinentom. David má s pitím zlé skúsenosti, nepáči sa mu strata kontroly nad sebou samým, takisto ako ani chuť alkoholu. Medzi ďalšie dôvody, prečo sa mu vyhýba patrí aj fakt, že je toxickým pre naše telá. Taktiež mu „vadí ako pôsobí na iných ľudí a ako ukazuje utajované stránky ich povahy, či už agresiu alebo potlačené emócie.”. Pitie u Davida neprichádza do úvahy ani pri spoločenských akciách, vysvetľuje si to tým, že úzkosť z ľudí má minimálnu a nebráni mu byť samým sebou.
Čo sa týka priateľov a priateliek, ktoré má pri sebe, jeho názor na chľast poznajú a rešpektujú ho. „Veľa ľudí, ktorí zistia, že nepijem, sú takí že „vau, kúl, aj ja by som chcel”. Tiež je fajn, keď je niekto triezvy v okolí opitých ľudí v prípade, že by sa niečo stalo.”
BBC na túto tému viedlo rozhovor s mladou Lola. Tá sa pitia úplne vzdala a naplno si užíva svet triezvymi očami. Pre magazín opisovala svoju skúsenosť s rovesníkmi, tí na ňu podľa nej nevyvíjali žiaden tlak, práve naopak, podporovali ju v tejto ceste. „Aj priatelia, ktorí neobmedzili pitie tak ako ja, si myslia, že je skvelé, keď ľudia idú von triezvi. Je to mentalita rob ako myslíš, ľudia rešpektujú tvoje rozhodnutia, či už chrániš svoje duševné zdravie, alebo si to len nemyslíš." Lola sa taktiež vyjadrila, že nie je žiadnou anomáliou medzi svojimi priateľmi - tí od pandémie tiež pijú menej.
Nemyslí si to len Lola. Na jej stranu sa postavili aj vedci, ktorý majú argument v podobe prieskumu. Poďla jednej z najväčších nedávnych štúdií v Spojenom kráľovstve týkajúcich sa správania pri pití, ukázala že v roku 2019 bolo medzi 16 až 25 ročnými ľuďmi pravdepodobnejšie, že budú abstinentmi. Pričom 26 percent z nich v porovnaní s generáciou 55 až 74 ročných nepije, u tejto staršej generácie to však bolo len 15 percent.
Neistá budúcnosť
To, akým je byť teraz mladým v krajinách západu, je od predchádzajúcich generácií absolútne odlišné. Mladí si uvedomujú, že budúcnosť planéty je neistá: od klimatických zmien až po plánovanie kariéry a možnosť dovoliť si vlastné bývanie. Opitie sa už nie je odreagovaním sa od stereotypnej reality, práce či školy. Teraz mladá generácia cíti narastajúci tlak. Mladí sa prezentujú ako zodpovední a nezávislí v oveľa skoršom veku než ich rodičia - mnohí z nich sa boja, že im pitia a strata kontroly ohrozí ich plány do budúcnosti, Tlaky na akademickú výkonnosť začínajú skôr a miera duševných chorôb je na vzostupe. Snažia sa získať pocit kontroly nad svojimi životmi a zabezpečiť si budúcnosť, po ktorej túžia, ale ktorá im zároveň nemusí byť umožnená.