Keď sa americký fotograf Jack Birns náhodou zatúlal do malej dediny Venzone, naskytol sa mu zvláštny pohľad na muža, ktorý popíjal čaj a pri stole sedel s múmiou. Nebol pritom jediný. Dedinčania so zachovanými pozostatkami svojich predkov obedovali pri jednom stole, zdieľali domácnosti a brávali ich na prechádzky či do kostola.
Bizarná tradícia
Zvláštnu tradíciu začali dedinčania z Venzone praktizovať v roku 1647, keď počas prestavby kaplnky San Michael natrafili na vyše 40 rakiev, píše portál Weird Italy.
Predpokladalo sa, že boli do suterénu kaplnky uložené v 14. storočí, keď dedinu a celú európu zasiahla morová pandémia, ktorá si vyžiadala mnoho životov. Cintoríny sa veľmi rýchlo zaplnili, a miestni zrejme z dôvodu nedostatku miesta niekoľko tiel uschovali do kaplnky.
Keď rakvy otvorili, natrafili na zachovalé pozostatky svojich dávnych príbuzných, ktoré boli mumifikované prírodným procesom. Dovtedy nič podobné nevideli. Tradícia konzervovania tiel bola rozšírená v Egypte, no v taliansku to bolo niečo nemysliteľné a pojem "múmia" nepoznali.
Verili, že chránia dedinu
Miestni veľmi rýchlo uverili tomu, že ide o boží zázrak a ich dávni predkovia strážia dedinu. Začali ich uctievať a prosili ich o pomoc pri akýchkoľvek ťažkostiach. Táto tradícia sa zachovala až do päťdesiatych rokov minulého storočia.
S múmiami zaobchádzali podobne ako so staršími obyvateľmi Venzone. Vzdávali im úctu tým, že ich pri obede posadili za vrch stola. Dedinčania s múmiami zdieľali domácnosti, popíjali s nimi čaj, brávali ich na prechádzky a do kostola.
O ich bizarnej tradícii nikto z okolitého sveta netušil, pretože dedinka Venzone bola úplne izolovaná od okolitých miest. Všetko sa však zmenilo, keď do malej obce na severovýchode Talianska zablúdil americký fotograf Jack Birns, ktorý počas svojich potuliek Alpami hľadal útočisko.
Keď kráčal ulicami Venzone naskytol sa mu bizarný pohľad na muža, ktorý popíjal čaj s múmiou. Rozhodol sa život dedinčanov zdokumentovať a dedinčania mu ochotne zapózovali aj s pozostatkami svojich predkov. Svoju fotosériu publikoval v časopise Time Life a jeho zábery v priebehu rokov obleteli celý svet.
Vedcov fascinujú
Dodnes nie je celkom jasné, ako mohli telá ostať zachovalé bez toho, aby prešli procesom konzervácie, pri ktorom sa vnútorné orgány odstránia a telo sa zabalzamuje. Podľa výskumníkov došlo k mumifikácii v priebehu prvého roka po pohrebe. Väčšina zo 42 múmií mala len malé alebo žiadne známky rozkladu.
Spočiatku sa domnievali, že za to môže huba Hypha tombicina, ktorú našli v hrobke, ako aj v niekoľkých rakvách. Výskumníci predpokladali, že táto huba dokázala z tiel absorbovať veľké množstvo tekutín, vďaka čomu sa vysušili a zachovali v neporušenom stave.
Ďalší odborníci, ktorí analyzovali dokonale zachovalé pozostatky zase vidia príčinu vo vápencových podlahách hrobky. Presná príčina však ostáva záhadou aj z toho dôvodu, že tí, ktorí majú právomoc nad telami odmietajú ďalšie odoberanie vzoriek.
