Emma Urbanová žije už päť rokov mimo Slovenska a momentálne úspešne končí svoje štúdium na holandskej výške. Na svojom Instagrame @slovakinthenetherlands zdieľa videá, kde varí tradičné slovenské jedlá, čím pomáha krajanom, ktorí žijú v zahraničí, pripomenúť si chuť domova.
V našom rozhovore sa dozvieš, čo je najhoršou vlastnosťou Holanďanov, prečo sa v krajine veterných mlynov neoplatí jazdiť na peknom bicykli, ako sa tam študuje, a ktoré slovenské pochutiny Emme v cudzine chýbajú.
Čo ťa priviedlo k tomu, aby si sa presťahovala a začala budovať svoj život v Holandsku?
Po maturite som sa presťahovala na štyri roky do Škótska, kde som vyštudovala bakalára. Mnoho mojich kamarátov zo Slovenska sa však rozhodlo pre štúdium v Holandsku, zvlášť po brexite, vplyvom ktorého citeľne stúplo školné pre študentov z Európskej Únie.
Po návšteve mojej najlepšej kamarátky v meste na severe Holandska, Groningen, som si krajinu zamilovala a keďže škola ponúkala prijateľný program, rozhodla som sa pre magistra práve tu. Nesmiem vynechať fakt, že veľkou motiváciou bol práve priateľ Holanďan, ktorého som počas mojej návštevy stretla a takmer rok sme fungovali na diaľku.
Veľa mladých Slovákov odchádza do krajiny veterných mlynov za štúdiom. Čo je podľa teba dôležité spraviť predtým, ako človek začne navštevovať holandskú výšku?
Určite sa uistiť, že má vybavené ubytovanie. Vo väčších mestách v Holandsku je to momentálne takmer nemožné, keďže krajina je uprostred bytovej krízy a medzinárodných študentov je viac, ako voľných izieb. Internáty nie sú poskytnuté v takej miere, ako na Slovensku, a mnohí nájomníci sú neochotní prenajímať zahraničným študentom.
Samozrejme, človek by mal mať našetrený väčší obnos peňazí, alebo minimálne finančnú podporu od rodiny, na ktorú sa môže spoľahnúť, keď sa naskytnú neočakávané výdavky. A to, čo si má človek ako študent po príchode do Holandska vybaviť, to už sa dá dohľadať, alebo pokyny poskytne škola.
Ako si sa na ňu dostala ty? Aký bol výberový proces a aké je štúdium?
Proces bol jednoduchý, stačilo poskytnúť úradnú kópiu diplomu z predchádzajúcej univerzity. Momentálne sa nachádzam na konci štúdia, ktoré pozostávalo z pár predmetov podľa ľubovoľného výberu, stáže v univerzitnom vydavateľstve a nakoniec diplomovky. Dôraz sa kladie na praktické elementy štúdia a na argumentačné zručnosti, nie na bifľovanie vedomostí. S výberom univerzity som veľmi spokojná.
V čom sa Holanďania od nás líšia?
Nevyzúvajú si doma topánky! To je asi ich najhoršia vlastnosť. Pohostinnosť a kultúra ponúkania a rozdávania nie je až tak rozšírená ako u Slovákov. Keď sa sedí v bare alebo v reštaurácii, účet sa rozpočítava s presnosťou na centy medzi všetkých, dokonca na to funguje aj mobilná aplikácia.
Holanďania sú známi aj svojou kultúrou priemernosti a nevytŕčania z davu, takisto svojou úprimnosťou, ktorú si môže cudzinec mylne vyložiť až ako drzosť. Pre mňa sa ich otvorenosť stala oslobodzujúcou – najmä diskutovanie o témach, ktoré vedia byť v slovenských rozhovoroch stále tabu. Napríklad o sexe alebo peniazoch.
Veľkým plusom je, že 80 percent populácie plynulo ovláda angličtinu, a to aj starší občania.
Koľko ťa stojí mesiac života v Holandsku?
Tak sme sa predsa len dostali k tým peniazom (smiech). Ak to mám spriemerovať, tých tisíc až tisícdvesto eur – nájom, školné a strava, s tým, že sa mi žije celkom fajn. Nešetrím na jedle a často si doprajem.
Tvoj Instagram je preplnený videami, kde varíš a aj napriek tomu, že žiješ v Holandsku, väčšina receptov sú tradičné slovenské pokrmy. Prečo? Máš k našej kuchyni tak blízko?
Môj profil je založený na tom, že ukazujem Slovákom a Čechom, ako sa dajú variť naše tradičné jedlá v zahraničí. Ako si pripomenúť domov, čo často potrebujeme, ako nahradiť suroviny, ktoré sa v Holandsku nedajú zohnať. Veľa ľuďom práve moje recepty a návody pomáhajú. Samozrejme, nestravujeme sa sto percent času tradičnou slovenskou kuchyňou, preto zdieľam aj iné recepty. Nedávno som si po inšpiráciu zašla do Rumunska či Maďarska.
Je nejaká typická slovenská surovina, ktorá ti v Holandsku pri varení chýba? A čo naše sladkosti?
Bryndza, tvaroh, kyslá smotana... skrátka to najtradičnejšie. Nie som veľmi na sladkosti, takže nite, korbáčiky, oštiepok je to, čo mi chýba. Ale zároveň tu v krajine syrov mám iné možnosti, čo možno bežný Slovák nie. Takisto mám veľký problém s tým, že zemiaky mi nikde nechutia tak, ako na Slovensku.
V čom je život v Holandsku iný, ako na Slovensku?
Na Slovensku nežijem už takmer päť rokov. Obávam sa, že môj názor na túto otázku môže byť skreslený, tak poviem len, čo ma na Holandsku baví – otvorenosť, ktorú som už spomínala, milí ľudia a fungujúca infraštruktúra priateľská k cyklistom.
No kultúrnym šokom je pre mňa stále absencia teplého obeda a „denného menu“ – Holanďania, pre ktorých je večera hlavným jedlom dňa, sú zvyknutí pracovný deň prežiť len na sendviči. Takisto nie som zvyknutá na to, že tu všetko byrokraticky funguje až príliš dobre. Štát má vďaka službe DigiD o tebe prehľad a vie si rozličné informácie pospájať.
Aký je tam party life? Nebojíš sa chodiť po tme sama domov?
Nechodím na párty, ale nikdy som sa potme necítila ohrozená, ani neocitla v nebezpečnej situácii. Zato z môjho rodného mesta na Slovensku mám takých zážitkov viac.
Keď sa povie Holandsko, väčšina si určite predstaví jeho hlavné mesto Amsterdam. Sú podľa teba nejaké miesta, ktoré sa v Holandsku možno oplatí vidieť viac?
Utrecht u mňa rozhodne vyhráva nad Amsterdamom, už len kvôli menšiemu počtu turistov. Odporúčam pozrieť si aj Groningen, aj keď ide o dlhšiu cestu na sever. Zwolle alebo Leeuwarden sú menšie, zato veľmi pekné mestá. Samozrejme, nesmiete vynechať Keukenhof – botanickú záhradu plnú tulipánov na juhu Holandska.
Vraj sa v Holandsku neoplatí jazdiť na peknom a novom bicykli. Prečo?
Aj keď by si to človek nemyslel, kradne sa tu – a hlavne bicykle sú obľúbeným tovarom, s ktorým sa na čiernom trhu obchoduje jedna radosť. Nový ligotavý bicykel skrátka rýchlejšie padne do oka zlodejovi a rozpíliť zámok už nie je žiadna veda. Čím starší a nenápadnejší bicykel, tým vyššia pravdepodobnosť, že si ho majiteľ udrží.
Bicykel je v tejto krajine na každom jej rohu. Jazdí sa na nich v Holandsku organizovane alebo chaoticky? Sú vodiči k cyklistom tolerantní?
Vodiči sú tu veľmi slušní, omnoho viac ako na Slovensku. Stále sa mi stáva, že pred prechodom zastanem, no zastane aj auto a čaká na mňa, kým prejdem. Dávajú si pozor na cyklistov a sú veľmi disciplinovaní, pretože cyklista je v prípade nehody automaticky vo výhode. Možno chvíľku trvá, kým si človek na premávku zvykne, pretože sa tu jazdí krížom krážom a práve cyklisti sú často tí neohľaduplní.
Podľa tvojich slov si sa v Holandsku naučila hovoriť presne to, čo si myslíš. Čím to je? Aké ďalšie návyky sa ti zmenili?
Jednoducho sa to na mňa nalepilo – odpozorovala som správanie môjho partnera a jeho kamarátov. Určite sa na mňa nalepil aj zvyk obedovať niečo malé a variť veľké teplé jedlo na večeru. Človek by sa mal aspoň trochu adaptovať, potom sa v krajine len ťažko plnohodnotne žije.
Aký je najväčší mýtus, ktorý o Holanďanoch koluje a naopak, čo ich extrémne vystihuje?
Ako som už spomenula, existuje mýtus, že Holanďania sú drzí, čo určite pramení len z ich úprimnosti. Niekto si takisto môže myslieť, že sú chladní a držia si odstup ako Škandinávci, čo je podľa mňa čiastočne pravda.
Nechýbajú ti v rovinatej krajine naše krásne hory?
Prekvapivo nie, toto vôbec nepociťujem. Vynahrádzajú mi to ich krásne historické domy a kanále – grachty.
Plánuješ sa niekedy vrátiť naspäť? Ak by si mohla, čo by si na našej krajine zmenila?
Nie, v blízkej dobe sa vrátiť neplánujem. A najradšej by som bola, keby ľudia na Slovensku neboli takí neprajní, úzkoprsí a závistliví... Bohužiaľ, často to vidím aj v komentároch pod mojimi videami. Dáva mi to ten pocit, že atmosféra v krajine asi nie je veľmi dobrá. Samozrejme, bola by som veľmi rada, keby ma niekto presvedčil o opaku. Toto je však o mne a o mojom osobnom rozhodnutí zostať – v Holandsku som momentálne šťastná.
