Zuzana Šedová sa chopila príležitosti vycestovať do Kanady a úspešne absolvovala miestnu univerzitu. Život v cudzine ju naučil veľkej samostatnosti a správnemu narábaniu s peniazmi, ktoré sú vo Vancouveri, najdrahšom meste Kanady viac než vítané.
V našom rozhovore sa dozvieš čo je treba pre štúdium v Kanade, v čom sa líšia miestne vysoké školy od slovenských, čo Zuzku na Kanade najviac prekvapilo či ktoré miesta určite stoja za návštevu.
Prečo práve Kanada? Túžila si vždy po živote v tejto krajine?
Nad Kanadou som nikdy neuvažovala, no vždy som túžila žiť v USA, kde som sa aj veľmi usilovala dostať. Práve na konci jedného leta, ktoré som strávila prácou v USA som v smútku z toho, že budem čoskoro odchádzať domov na Slovensko scrollovala Instagram, kde som našla príspevok so súťažou o štipendium na kanadskej univerzite. Tak som si povedala, prečo to neskúsiť. Aj napriek tomu, že som sa v súťaži umiestnila na druhom mieste mi bolo ponúknuté polovičné štipendium, ktoré som využila a rok na to som už bola v Kanade.
Máš za sebou úspešne ukončenú kanadskú výšku. Čo bolo potrebné pre štúdium v Kanade?
Áno, mám to úspešne za sebou. Nepamätám si presne, čo všetko som potrebovala, ale viem, že som musela napísať anglický test na požadovanú úroveň a ak by som ním neprešla, bola by som nútená stráviť tri mesiace v jazykovej školu tu v Kanade. Veľmi dôležité bolo mať dostatočné finančné prostriedky na začiatok a samozrejme správne vyplnené všetky dokumenty a hlavne víza.
Pred odchodom si na chvíľu skúsila aj vysokú školu na Slovensku, takže dokážeš aspoň trochu porovnať, v čom sa systém a vzdelávanie za Atlantikom líši?
Áno, pred Kanadou som dva roky študovala na Policajnej akadémii v Bratislave, avšak bolo to počas pandémie a v úplné inom odbore, takže sa to ťažšie porovnáva. Čo však môžem povedať je, že moja kanadská škola sa zameriavala na praktické vyučovanie viac ako teoretické. Môj program mal šesť mesačný COOP čo znamená, že som musela reálne pracovať v odbore biznis, ktorý študujem, aby som mohla úspešne ukončiť školu.
Taktiež som veľmi cítila podporu učiteľov venovanú žiakom, ktorí ukázali, že naozaj chcú nazbierať čo najviac vedomostí a dokázať niečo aj mimo školy. Ďalším rozdielom na kanadskej výške je určite veľký multikulturalizmus, v mojej triede boli študenti asi z každého kontinentu a bolo to naozaj zaujímavé sa podieľať na skupinových projektoch s ľuďmi z iných koncov sveta, ktorí majú rozdielne názory, hodnoty, vyjadrovanie no a taktiež prízvuk (smiech).
Čím to podľa teba je, že stále viac a viac mladých ľudí v dnešnej dobe uteká za životom či štúdiom do zahraničia?
Povedala by som, že veľa ľudí si myslí, že keď sa povie zahraničie, tak sa to automaticky rovná lepšiemu, kvalitnejšiemu životu a väčším možnostiam byť úspešný. Na jednej strane je to pravda, ak ste pripravení naozaj zamakať, na druhú stranu však začiatok nie je ľahký nikde. Prvý rok či dva sú väčšinou vždy veľmi ťažké na adaptáciu či už kultúrne, jazykovo alebo pracovne a stretla som sa s veľa prípadmi, keď sa ľudia rozhodli po tomto období vrátiť späť na Slovensko. Realita nie je vždy až taká ružová.
Čomu sa venuješ teraz, keď už nie si študentkou?
Pracujem pre automobilku a vo voľnom čase rozbieham osobné tréningy.
Čo bolo najväčšou výzvou, ktorej si musela po presťahovaní svojho života do úplne cudzej krajiny čeliť?
Na začiatku bolo veľmi ťažké nájsť si prácu. Keď už som ju mala, tak som musela skĺbiť full time job s full time školou, čo znamenalo, že som väčšinu týždňa odišla z domu o 6:30 ráno a vrátila sa okolo 9 až 10 večer bez jedného celého voľného dňa.
Je život v Kanade nákladný? Musela si mať pred odchodom veľa ušetreného?
Klamala by som keby poviem, že nie je. Vancouver je najdrahšie mesto v Kanade, takže som sa musela naučiť správne narábať s financiami. A áno musela, keďže som prišla ako študentka, bolo potrebné mať určitú sumu na účte, aby mi bolo vôbec umožnené vstúpiť do krajiny. Kanadská vláda totiž vyžaduje váš výpis z účtu, aby si bola istá, že budete v krajine žiť na úrovni.
Aké sú tri najzákladnejšie rozdiely medzi miestnymi a Slovákmi?
Ľudia tu sú určite milší, otvorenejší a povedala by som prajní. Na druhú stranu, skamarátiť sa s pravým Kanaďanom je celkom ťažké, pretože k sebe ľudí len tak nepustia.
Čo ťa na Kanade najviac prekvapilo?
To, že tu nie je až taká zima, minimálne vo Vancouveri býva okolo 5°C cez zimu, mrazy sú tu výnimočne, no a cez leto nádherných 25 – 30°C. Ďalší prekvapivý fakt je napríklad to, že ťažké drogy sú tu v určitom množstve legálne a existujú obchody, kde si ich ľudia môžu kúpiť.
Aké je tvoje najobľúbenejšie lokálne jedlo?
Tým, že toto mesto je celkom medzinárodné a dajú sa tu naozaj nájsť reštaurácie z celého sveta, moja obľúbená kuchyňa je talianská!
Je pravda, že tam ľudia naozaj žijú hokejom a nedajú naň dopustiť?
Áno, hokejom to tu naozaj žije. Minulú sezónu som mala možnosť to pocítiť na vlastnej koži, keď sa miestnemu tímu Canucks darilo a postúpili až do playoffs.
Kanadská príroda je veľmi ospevovaná, aké tri miesta by si určite ukázala kamošovi, keď by za tebou prišiel na návštevu?
Určite by to boli Panorama Ridge, Joffre Lakes a národný park Banff.
Našla si si v zahraničí domov alebo sa plánuješ vrátiť naspäť na Slovensko?
Úprimne sa na Slovensko už na dlhodobo vrátiť neplánujem. Jedine na návštevy za mojou rodinou a kamarátmi.
Povedala by si, že život v cudzine človeka zmení?
Veľmi. Človek, ktorý sa rozhodne odísť musí byť tak trochu crazy a naozaj pripravený čeliť prekážkam. Ja osobne sa cítim, ako by som bola teraz úplné iná žena v porovnaní s dievčaťom, ktoré sem pred dvoma rokmi prišlo. Naučila som sa byť samostatná a spoliehať sa hlavne sama na seba, pretože každý bojujeme práve za nás samých. Moje názory, hodnoty a ciele sa zmenili. Čas, ktorý trávim s rodinou, keď sa vidíme si vážim oveľa viac, ako keď som bola doma. Celkovo mám pocit, že moja osobnosť sa stále formuje k lepšiemu.