História si pamätá množstvo bizarných príbehov. Len máloktorý sa však vyrovná faktu, že spoločnosť Pepsi bola svojho času námornou veľmocou. Svojho času totiž mala flotilu, ktorá patrila k najväčším na svete. Podľa analýzy Jane‘s Fighting Ships 1989-90 by sa v počte ponoriek dokonca umiestnila na zdieľanom siedmom mieste s Indiou. Ako sa to však mohlo stať?
Všetko to začalo dávno pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Pôvodne malo ísť o veľkú spoluprácu Pepsi s komunistickou krajinou. Vedenie spoločnosti verilo, že ZSSR prežije a snažili sa do neho expandovať svoje produkty.
Keď Chruščov pil Pepsi
Pred vpádom Pepsi do krajiny boli vzťahy medzi USA a ZSSR mrazivé. Don Kendall, vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti, si dal za úlohu preraziť na sovietskom trhu. Dávno predtým, ako tieto dve krajiny nadviazali pracovný vzťah, Kendall vyjednával s kremeľskou špičkou o predaji svojho nealkoholického nápoja.
V roku 1959 bola Americká národná výstava v moskovskom parku Sokolniki miestom, kde Sovietsky zväz prvýkrát ochutnal Pepsi, s láskavým dovolením sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova. Práve slávna fotografia, v ktorej Pepsi pil, bola tým, po čom Kendall tak veľmi túžil.
Čakať však musel až do roku 1972. Vtedy konečne došlo k oficiálnej dohode a Pepsi sa stala prvým „kapitalistickým“ produktom, ktorý sa v Sovietskom zväze predával. Získala tak výrazný náskok pred konkurenčnou Cola-Colou, ktorá na trh mohla vstúpiť až v polovici 80. rokov. Do krajiny dodávala nealkoholický sirup, kde ho premenili na kolu a tú predávali vo fľašiach.
Výhody kapitalizmu
Podľa Foreign Policy americkí lídri dúfali, že nájazd Pepsi na sovietskych trhoch zapôsobí na lídrov a ukáže im výhody kapitalizmu. Manažéri Pepsi zase dúfali, že získajú veľkú výhodu oproti svojim rivalom a sovietski predstavitelia to považovali za spôsob, ako pomôcť upadajúcej ekonomike prostredníctvom zahraničného obchodu.
Nikto však nemyslel na to, že Sovietsky zväz by mohol začať upadať. Multimiliardová stávka na stabilitu sa nevyplatila. Keď sa rubeľ na medzinárodných trhoch dostal na dno, bolo treba dohodu upraviť. ZSSR a Pepsi preto začali obchodovať s alkoholom.
Očakávalo sa, že dohoda zvýši dostupnosť Pepsi a na oplátku sa očakávalo, že firma bude profitovať z vodky Stolichnaya. Smäd Ruska po vodke bol však taký veľký, že pre Pepsi bolo ťažké zabezpečiť si ju na export. Našlo sa však neortodoxné riešenie - spoločnosť vstúpila do výmenného obchodu s Kremľom.
Vodka a ponorky
Vodku v Spojených štátoch predávala tretia strana, pretože americké zákony bránia spoločnosti Pepsico prevádzkovať reštaurácie, kde sa podávajú alkoholické nápoje, a dovážať alkohol, preto sa Stolichnaya predáva v Spojených štátoch prostredníctvom dovozcu Monsieur Henri Wines Ltd.
Dohoda s Pepsico sa považovala za meradlo na zistenie, či môžu západné spoločnosti prekvitať na sovietskom trhu s 287 miliónmi spotrebiteľov. Situácia na trhoch sa však nezlepšovala, takže Sovieti siahla po jednom z mála sektorov, v ktorom mali prebytok - zvyšky kedysi mocnej námornej flotily.
Išlo o barter. Pepsi ponúkla prebytočné konzervárenské koncentráty a sirupy s dávkovačmi, za čo im ZSSR ochotne odovzdal tvrdú vodku, 17 ponoriek, krížnik, fregatu a torpédoborec.
Správa New York Times vtedy uvádzala: „Pepsi bude vymenená za lode a vodku v rámci dohody so Sovietmi.” Bola to najväčšia dohoda medzi americkou korporáciou a Sovietskym zväzom. Hodnota dohody bola v tom čase viac ako tri miliardy dolárov. Namiesto výmeny hotovosti tak každá strana vymieňala bohaté, ale bezcenné aktíva.
Stret s realitou
Dohoda z roku 1989 bola najväčším pokusom Pepsi ovládnuť sovietsky trh, no nedokázala predvídať rozpad krajiny. Keď sa objavila správa o tom, že Pepsi získa sovietsku námornú flotilu, bola to senzácia. Realita však bola oveľa jemnejšia. Korporácia nemala žiadnu námornú moc. Staré a zastarané vojnové lode spoločnosť poslala do nórskych lodeníc, aby ich zošrotovali.
Pepsi dúfala, že získa svoje doláre naspäť odovzdaním pestrej flotily zahraničným námorníctvam. Po rozpade ZSSR však kupci zmizli a firma nemala dostatok odborných znalostí na údržbu zastaranej flotily. Keď sa krajina definitívne rozpadla, dohoda storočia bola minulosťou - prekreslené hranice, inflácia a privatizácia ukončili plány na ich získanie trhu.
V roku 2020 spoločnosť PepsiCo vykázala v Rusku príjmy vo výške tri miliardy dolárov, čo pre ňu predstavovalo tretí najväčší trh po Mexiku a Spojených štátoch.V roku 2004 dokonca dostal Kendall od prezidenta Vladimira Putina Rád priateľstva za zásluhy o ruský obchod. Dnes je však situácia už úplne iná.
