Približne od roku 1947 až do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostával svet v napätí. Studená vojna medzi Spojenými štátmi a ZSSR ovplyvnila v podstate všetko, čo sa v tomto období vo svete stalo. Dve súperiace superveľmoci diktovali hru a každý sa obával jedného - spustenia zničujúcej jadrovej vojny, ktorá by pre ľudstvo znamenala konečnú.
Nič také sa však nakoniec nestalo. V čase napätých vzťahov to však také jednoznačné nebolo. Aj preto je fascinujúce, že v skutočnosti existovala tajná ústna dohoda medzi americkým prezidentom Ronaldom Reaganom a lídrom sovietskeho zväzu Michailom Gorbačovom. Jej existencia pritom zostala celé desaťročia zahalená rúškom tajomstva.
Studená vojna
Skrytý konflikt medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (východným blokom vedeným Sovietskym zväzom), keď sa USA a ZSSR po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami.
Namiesto otvoreného vojenského konfliktu o svetovú nadvládu medzi vojenskými zoskupeniami (NATO a Varšavská zmluva) sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej, politickej, propagandistickej, hospodárskej a vedecko-technickej rovine. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v zbrojení.
Stretnutie pri Ženevskom jazere
Tieto dve osobnosti sa spoločne stretli na jednom mieste počas ženevského samitu v roku 1985. Uprostred rokovaní si dali strany prestávku, aby sa dvojica mohla ísť prejsť. Prítomní boli len ich súkromní tlmočníci, takže o podrobnostiach nevedel v podstate nikto.
Počas rozhovoru s Charliem Roseom a Reaganovým ministrom zahraničia Georgeom Shultzom v roku 2009 však Gorbačov prezradil, že Reagan sa ho otvorene spýtal, či by mohli nechať bokom svoje rozdiely v prípade, že by svet napadli mimozemšťania.
Ako informoval portál Christian Science Monitor, Shultz v roku 2009 hovoril o samite pri Ženevskom jazere a spomenul dvoch lídrov, ktorí sa odišli zo stretnutia, aby sa prešli do neďalekej chatky. „Nebol som tam...,” povedal Shultz predtým, ako ho Gorbačov prerušil.
Pomohli by ste nám?
„Z domu pri krbe mi zrazu prezident Reagan povedal: ‘Čo by ste robili, keby na Spojené štáty náhle zaútočil niekto z vesmíru? Pomohli by ste nám?‘ Povedal som: O tom niet pochýb,” spomínal líder ZSSR, ktorý zomrel 30. augusta 2022.
Reagan mu mal povedať, že aj Američania by v prípade mimozemskej invázie Sovietom pomohli. „Tak to je zaujímavé,” reagoval Gorbačov. Ako ti je zrejme jasné, mimozemšťania sa v 80. rokoch Zem útokom zobrať nerozhodli, a teda neformálna dohoda nebola nikdy podrobená priamej skúške.
Smithsonian Magazine pripomína, že nie je príliš prekvapujúce, že táto otázka prišla práve od Reagana. Koniec koncov, aj jeho plán jadrového odstrašovania dostal prezývku „Hviezdne vojny“, čo len podčiarklo jeho fascináciu sci-fi žánrom. Vyrastal pri čítaní románov Edgara Rice Burroughsa, medzi ktorých postavy patrili John Carter z Marsu a Tarzan, uvádza io9.
Strach z neznámeho
Aby toho nebolo málo, počas Reaganovho pôsobenia v Bielom dome sa spoliehal na Poradný výbor občanov pre národnú vesmírnu politiku, think-tank zložený z astronautov, inžinierov a dokonca aj spisovateľov sci-fi ako Robert Heinlein a Jerry Pournelle, aby mu poradili o budúcej technológii a význam vesmírnej politiky.
Ťažko povedať, ako vážne to Reagan myslel, keď sa Gorbačova pýtal, či by Sovieti Američanom pomohli v boji proti mimozemskej invázii, no nebol ani zďaleka prvým vládnym predstaviteľom, ktorý rozmýšľal nad taktikou boja mimo tejto planéty.
Počas 50. a 60. rokov mala skupina inžinierov americkej armády za úlohu vymyslieť teoretické zbrane, ktoré by sa dali použiť na obranu neexistujúcich lunárnych základní. Ruská vláda zase podľa portálu Popular Mechanics odhalila, že v 70. rokoch 20. storočia bola sovietska vesmírna stanica Almaz nielen vyzbrojená prísne tajným vesmírnym kanónom, ale bol aj skúšobne odpálený. Mimozemská hrozba sa tak nateraz ukazuje ako jeden z mála dôvodov, kedy by sa Zem bola schopná spojiť.