Podľa prieskumov ide o významný počet obyvateľstva, ktoré chce v Británii zrušiť monarchiu - i keď sú v menšine. Mnohí z týchto ľudí sa z úcty ku zosnulej kráľovnej odmlčali, no niektorí predsa len protestovali aj počas štátneho smútku. Karalovi III. adresovali veľavravný odkaz: "Toto nie je môj kráľ."
Sloboda prejavu po Anglicky
Podobné protesty sa však vyskytovali aj počas panovania Alžbety II. a nie sú ničím novým. Aktivisti však veria v to, že ľudom neobľúbený kráľ Karol bude najlepšou príležitosťou na zopakovanie referenda. Ich pokojné protesty, žiaľ, sprevádzalo nepochopenie zo strany polície - tí zadržovali aj protestujúce/ich s prázdnymi transparentmi alebo skandujúcich heslá ako "Kto vás zvolil?". Keď 11. septembra vyhlásili Karola III. za kráľa v Edinburghu, niektorí odporcovia monarchie sa na znak protestu otočili panovníkovi chrbtom a jednu ženu zadržali s transparentom "S*ať imperializmus".
John Hall, jeden z protestujúcich, pre NBCNews povedal: "Chceli sme dať jasne najavo, že v tejto krajine existuje viac než jeden pohľad na monarchiu. Chcel som len upozorniť na to, že ja nesúhlasím s touto glorifikáciou monarchie." Mnohí z aktivistov však svoje aktivity počas doby smútenia za panovníčkou utlmili, aby nenarúšali pokoj - a tí čo sa na protestoch objavili argumentujú, že nemali na výber. Vyhlásenie kráľa - čo je výsostne politická záležitosť - prebiehalo v rovnakom čase ako doba smútenia. Antimonarchistickí aktivisti nesúhlasia s tým, aby akési pokrvné línie a dedičné zákony rozhodovali o tom, kto bude hlavou štátu jednej z najväčších ekonomík Európskych krajín. Ďalším bodom nespokojnosti je, že život a luxus britskej monarchie sa platí z ich daní, ide rádovo o milióny libier ročne.
Hlavou štátu na Slovensku môže byť každý bezúhonný občan, ktorý spĺňa isté kritéria ako napr. vek - v Británii sa toto privilégium vzťahuje len na pár vyvolených ľudí v rámci jednej rodiny. Čo len väčšmi podporuje triedne rozdiely medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva - kráľovská rodina je akýmsi mementom, ktoré vraví, že nech ako občan pracuješ akokoľvek usilovne, stále záleží na tom, kým sú tvoji rodičia. Napriek tomu je monarchia ako vládne zriadenie v krajine stále populárna. Podľa prieskumu približne 62% Britov podporuje kráľovskú rodinu, zatiaľ čo 22% Britov si želá, aby bol kráľ nahradený demokraticky zvoleným lídrom. Toto číslo ale od 90. rokov rastie. Populárnosť kráľovskej dynastie ohrozila napríklad smrť princeznej Diany a chladnosť, akou na ňu reagoval zvyšok rodiny. Alebo sexuálne obťažovanie princa Andrewa, či obvinenie z rasizmu v kráľovskej rodine princom Harrym a jeho ženou Meghan.
Moc mu vždy chutila
Karol III. bol obviňovaný zo zasahovania do politiky ešte ako princ. Čo je pre britskú konštitučnú monarchiu rázny krok cez čiaru. Obmedzenie právomocí britských monarchov prišlo v 17. storočí počas krvavej občianskej vojny, na ktorej konci bola zoťatá hlava kráľa Karola I. a novomenovaný panovník, ktorého si zvolili zemepáni - tím dal väčšie práva. Teraz by mala mať kráľovská rodina len ceremoniálnu funkciu. Aktivista Graham Smith to však vidí inak: "Máme byť demokratmi a toto je antidemokratická inštitúcia. Inštitúcia, ktorá zlyháva vo všetkých smeroch - zneužívajú verejné financie, využívajú svoje privilégium na lobovanie vo vláde a zasahujú do politiky."