Novinám a časopisom verí len tretina Čechov, televízii o dve percentá viac, rádiám 45 percent. Podľa štúdie Masarykovej univerzity v Brne vyčítajú čitatelia novinárom predovšetkým to, že sú príliš bulvárni - a takisto podplatiteľní. Informoval o tom dnes na svojom portáli Český rozhlas (ČRo).
V marci 2004 dve tretiny opýtaných Čechov agentúre CVVM uviedli, že veria tomu, čo vidia a počujú v televíznych správach. Vlani v októbri odpovedala na túto otázku kladne iba tretina ľudí. Ostatné masmédiá strácajú dôveru verejnosti len o trochu pomalšie.
Príčiny poklesu dôvery hľadala Masarykova univerzita a venovala tomu štúdiu, ktorú zverejnili Václav Moravec, Marína Urbaníková a Jaromír Volek. Podľa štúdie sú niektoré príčiny súčasnej krízy žurnalistiky jasné, niektoré odborníci "len tušia".
Jednotlivé prejavy úpadku žurnalistiky v čase jej najväčšej technologickej explózie súvisia s dvojitou stratou dôvery - klesá nielen dôvera verejnosti voči práci novinárov, respektíve spravodajských médií, ale súčasne narastá aj skepsa samotných novinárov voči súčasnému smerovaniu spravodajských médií, uvádza sa v štúdii.
Výskumníci analyzovali prieskumy verejnej mienky z rokov 2004 a 2016. Podľa výsledkov nastal prudký pokles dôvery najmä u najmladšej sledovanej skupiny, teda u mladých dospelých vo veku 18 až 29 rokov. Pred 13 rokmi médiám neverilo 18 percent týchto mladých ľudí, vlani už nadpolovičná väčšina.
Nedôvera voči médiám sa čoraz častejšie spája s dvoma ďalšími faktormi: s nízkym vzdelaním a so "slabou konzumáciou", teda s tým, ako často respondenti skutočne sledujú nejaké médium. V súčasnosti teda nedôverujú médiám konzumenti s najnižším formálnym vzdelaním, u nich narástla nedôvera najvýraznejšie - z 19 percent na 49 percent.
Vôbec najčastejšia je nedôvera voči médiám medzi nezamestnanými a nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva. "Novinári pracujúci pre 'veľké médiá' sú vnímaní ako tí, čo stoja na strane úspešných ľudí," uvádza sa v štúdii.
Nedôveru voči médiám majú podstatne častejšie voliči ľavice, ktorí sú zároveň v populácii mierne početnejší. Novinári sú navyše vnímaní ako súčasť establishmentu. Avšak je tu aj ďalší pozorovaný jav: medzi samotnými novinármi je ľavicová politická orientácia pomerne zriedkavá, novinári sú skôr zástancami stredopravicovej liberálnej ideológie.
V českom verejnom mediálnom priestore teda stále trvá hodnotová asymetria. Ľavicovo orientovaní ľudia majú podľa štúdie pocit, že ich záujmy sú nedostatočne reprezentované, a logicky reagujú silnejšou nedôverou aj voči novinárskej profesii.
Českí novinári vynaložili veľa profesijných síl na podporu nového politického režimu, s ktorým podstatná časť žurnalistov spojila svoje kariéry aj životy. Ich silné stotožnenie sa s budovaním pluralitnej demokracie sa však postupne začalo vzďaľovať od väčšinovej populácie, v ktorej narastala nespokojnosť z nerealizovaných očakávaní a nenaplnených sľubov. Mediálni konzumenti vnímali novinárov v prvom ponovembrovom desaťročí ako ľudí, ktorých mali na svojej strane; potom sa však toto vnímanie zmenilo.
Najnovšie údaje ale ukazujú, že v posledných rokoch sa situácia vyrovnáva: od roku 2003 výrazne ubudlo novinárov, ktorí sa hlásia k pravici.
Respondenti odpovedali aj na otázku, ako si predstavujú typického novinára. A medzi negatívnymi prívlastkami uviedli bulvárnosť - tak označila žurnalistov takmer polovica populácie. Takmer polovica obyvateľstva pokladá novinárov za nezávislých, teda oligarchizáciu českých médií nepovažujú Česi za ohrozenie novinárskej autonómie, napísali autori štúdie.